Mníchov/Viedeň 17. augusta (TASR) - Noví členovia Európskej únie (EÚ) preukazujú slabú snahu o konsolidáciu svojich rozpočtov. Na tejto tendencii veľa nezmenil ani ich vstup do únie 1. mája 2004. V spoločnej štúdii to konštatovali Centers for Economic Studies (CES) Mníchovskej univerzity a ekonomický ústav IFO. Stav je v rozpore s ubezpečovaním predchádzajúcich vlád, že sa budú usilovať vstúpiť do eurozóny čo najrýchlejšie.
V najlepšej situácii sa nachádzajú pobaltské štáty a Slovinsko, ktoré prekročilo limit pre výšku deficitu štátneho rozpočtu len raz, v roku 2000. Deficit Estónska nebol od roku 2000 nikdy vyšší ako 3,7 %. Česko a Slovensko dosiahli rozpočtový deficit v najhorších rokoch až do 12 %, Malta 10 a Maďarsko 9 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Slovinsko má síce vysoké výdavky, ale rozpočtový deficit udržuje v priaznivom rámci. Slovensko, ktoré za Mečiara nedbalo o výšku deficitu, sa ale medzitým stalo medzi 10 novými členmi EÚ najdôslednejším reformátorom. Slovinsko a Slovensko treba považovať za pozitívne príklady.
Noví členovia EÚ vynakladajú na svoje sociálne systémy okolo 10 % HDP, kým európska 15 má tieto výdavky viac ako 14 % HDP.
Autori štúdie Ondřej Schneider a Jan Zápal upozorňujú na to, že 12 členov eurozóny sa usiluje o voľnejšiu rozpočtovú disciplínu, čo môže mať v nasledujúcich rokoch vplyv na rast deficitov v nových členských krajinách spoločenstva.
Informoval o tom rakúsky denník Der Standard.