Bratislava 21.marca (TASR) - Pripravenosť slovenskej ekonomiky na vstup do Európskej únie sa v minulom roku v porovnaní s rokom 1999 zlepšila, Slovensko však stále výrazne zaostáva za ďalšími významnými kandidátmi na vstup do EÚ. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala poradenská firma PriceWaterhouseCoopers (PWC).
V analýze sa PWC zamerala na komplexné hodnotenie hospodárskych ukazovateľov krajín Európskej únie a krajín uchádzajúcich sa o členstvo v únii. Z 28 krajín sa Slovensko zaradilo až 23. priečku, za ktorou nasledujú už len Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Zaujímavosťou ale je, že Grécko, ktoré už je členom nielen únie, ale aj užšej eurozóny, sa umiestnilo na 21. mieste za takými krajinami, akými sú Slovinsko, Česko a Maďarsko.
Za najlepšie pripravené krajiny na členstvo v únii PWC označila Slovinsko (15. miesto), Maltu (16. miesto) a Cyprus (17. miesto). Oproti roku 1999 si výrazne pohoršilo Poľsko, ktoré sa presunulo z 19. priečky na 22. Naopak Slovensko si polepšilo, keď sa presunulo z 24. pozície na 23. PWC v správe označila práve SR a Maltu za krajiny, ktoré v porovnaní s rokom 1999 zaznamenali najväčší pokrok, naopak Lotyšsko vykázalo najväčšie spomalenie.
Z analýzy vyplýva, že s malými výnimkami všetky krajiny strednej a východnej Európy vykonali stabilný pokrok smerom k integrácii svojich ekonomík k ekonomikám únie. Z pohľadu stabilizácie dosiahli najlepšie výsledky Malta, Maďarsko a Slovensko, pričom dva komponenty indexu, a to ekonomická štruktúra a fyzická štruktúra, boli sektory najmenej dotknuté zmenami.
Kritériá, na základe ktorých bol index zostavený, PWC zoradila do štyroch kategórií: makroekonomická stabilita, hospodárska štruktúra, infraštruktúra a hospodárska integrácia. V prvej z nich hodnotila také komponenty ako je dlhodobý rast HDP, inflácia, nezamestnanosť, bilancia bežného účtu, dlh všeobecnej vlády a vládne výdavky. Ekonomickú štruktúru tvoria HDP na obyvateľa a význam poľnohospodárstva na tvorbe HDP.
V oblasti infraštruktúry sa PWC zamerala na hrubú kapitálovú formáciu, telefónne prípojky, počet mobilných telefónov, internetových užívateľov, motorových vozidiel, spotrebu elektrickej energie, vzdelanie, počet vedcov a inžinierov a výdavky na výskum a vývoj. Oblasť ekonomickej integrácie obsahuje percentuálne vyjadrenie exportu a importu do EÚ na celkovej bilancii štátov a prílev priamych zahraničných investícií.
Z pohľadu jednotlivých oblastí sú podľa analýzy najmenšie rozdiely medzi všetkými hodnotenými krajinami v oblasti makroekonomickej stability a najväčšie rozdiely v oblasti hospodárskej štruktúry. Najväčší rozdiel medzi krajinami EÚ a KSVE je v sektore infraštruktúry. Podľa PWC ale krajiny, uchádzajúce sa o členstvo v únii sú na samotný vstup najmenej pripravené v oblasti fyzickej a ľudskej štruktúry.
* 12 fra sss
* * *