Bratislava 6. februára (TASR) - Rozhodnutie Transpetrolu predať 21,24 % akcií vo VSŽ do konca roka 2001 označil hospodársky výbor NR SR za jednu z najslabších stránok "podozrivej" transakcie.
"Slabé miesto v transakcii spočíva najmä v stanovení termínu do konca roka. Akcie sa nepredali v optimálnom čase, ktorým by bol skôr január tohto roka," konštatoval dnes pre novinárov predseda hospodárskeho výboru Jaroslav Volf, ktorý transakciu preveroval spolu s podpredsedom výboru Pavlom Prokopovičom. J. Volf potvrdil, že predaj akcií v poslednom dni roka na burze vyvoláva podozrenia. "Jedna vec je však podozrenie a druhá dôkazy," upozornil J. Volf. Nevylúčil pritom, že kupec akcií bol vopred dohodnutý, aj keď, ako povedal, možnosti poslancov nie sú také, aby mohol tvrdiť opak. Poslanci hospodárskeho výboru tak v záveroch prieskumu len poukázali na slabé miesta transakcie a neuzniesli sa na vyvodení konkrétnej politickej zodpovednosti za predaj.
Pre rozhodnutie predať akcie do konca roka má podľa J. Volfa svoje argumenty aj Transpetrol. "Transpetrol argumentoval, že ak by akcie nepredal do konca roka, ovplyvnilo by to negatívne jeho hospodárske výsledky. Predovšetkým však argumentoval možným porušením úverových zmlúv so Citibank," uviedol J. Volf. Nezrealizovanie predaja akcií VSŽ by totiž znamenalo pre Transpetrol povinnosť preklasifikovať akcie z krátkodobého finančného majetku na dlhodobý, čím by spoločnosť údajne porušila úverové zmluvy.
Celá transakcia prebehla podľa J. Volfa v časovom strese, ktorý vznikol zdĺhavými rokovaniami o predaji balíka akcií VSŽ americkému U.S. Steel. V tejto súvislosti J. Volf potvrdil, že rokovania, ktoré viedla ministerka privatizácie Mária Machová, mali byť zrejme ukončené skôr ako v novembri minulého roka. Následne sa podľa J. Volfa rozhodol Transpetrol predať akcie cez burzu do konca roka a pod časovým stresom bol potom aj minister hospodárstva Ľubomír Harach, ktorý povolil predaj po konzultáciách s generálnou riaditeľkou burzy.
Predaj vzbudzoval podozrenia najmä po tom, čo sa pred Vianocami zrealizoval za 160 Sk/akcia a samotné vedenie VSŽ deklarovalo záujem odkúpiť akcie aj za cenu 200 Sk/akcia, čím by sa zvýšil výnos pre štát (330 miliónov Sk) o 140 miliónov Sk. Podľa J. Volfa bola však na základe platnej legislatívy možnosť kúpy akcií samotnou VSŽ v minulom roku "nulová". Určité možnosti podľa neho železiarňam dáva v tomto roku novelizovaný Obchodný zákonník. Právne stanoviská sa však podľa J. Volfa rôznia a prevod akcií na VSŽ by zrejme aj v tomto roku odporoval platnej legislatíve.
Celej kauze bolo možné podľa J. Volfa predísť, ak by bola lepšie definovaná legislatíva. "Budeme rokovať s Ministerstvom financií SR o lepšom definovaní legislatívy, aby bolo jasné, aký dosah má mať Úrad pre finančný trh (ÚFT) na burzové obchody," dodal J. Volf.
Balík 21,24 % akcií VSŽ predal Transpetrol cez burzu 21. decembra 2001. Prevod akcií však burza pozastavila na základe predbežného opatrenia ÚFT, ktorý by mal definitívne rozhodnúť o osude transakcie do soboty. ÚFT svoje predbežné opatrenie odôvodnil podozreniami z manipulácií s cenou akcií VSŽ na burze. Prevod akcií Transpetrolu vo VSŽ po 160 Sk na Stredoeurópsky maklérsky dom a Poštovú banku teda zatiaľ neprebehol. Ak by obchod nebol zrušený, po 7 % akcií VSŽ z neho by mali získať finančné skupiny Penta Group, J&T a pravdepodobne aj Istrokapitál.
Ani prípadné rozhodnutie ÚFT o zrušení predaja by však podľa J. Volfa nemuselo znamenať, že transakcia sa neuskutoční. Podľa právnych analýz, ktoré majú poslanci hospodárskeho výboru k dispozícii, by totiž ÚFT nemusel uspieť v prípade námietok voči takémuto rozhodnutiu na súde.
* Martin Kováčik nel
* * *