BRATISLAVA 11. júla (SITA) - Vyššie ceny potravín sa podľa bankových analytikov podieľali najväčšou mierou na júnovom medzimesačnom raste spotrebiteľských cien na Slovensku, ktoré boli oproti máju vyššie o 0,3 %. "Potraviny zdraželi v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v priemere o 1,1 % a zodpovedali tak približne za dve tretiny medzimesačného rastu spotrebiteľských cien," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová. Spomedzi iných faktorov k rastu cien prispeli aj palivá, ktorých ceny medzimesačne vzrástli o 2 % a ceny v rekreácii a kultúre s nárastom o 0,7 %.
Pozitívny vplyv na vývoj cenového indexu v júni malo pravdepodobne podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka aj nominálne zhodnotenie slovenskej koruny, ktorá v máji medziročne posilnila o 1,3 %, pričom v porovnaní s júnom minulého roka bola v priemere až o 3,6 % silnejšia. Posilnenie koruny podľa Blaščáka pozitívne vplýva na inflačný vývoj najmä v oblasti obchodovateľných tovarov.
Najvýznamnejší proinflačný impulz v júni mali ceny bývania, vody, elektriny a plynu, ktoré medziročne stúpli o 6,9 %. "Cenový vývoj v odbore doprava ovplyvnila v júni predovšetkým rastúca cena ropy na svetových trhoch a s tým súvisiaci rast cien pohonných hmôt a mazív o 2,2 %," skonštatoval Blaščák. Medziročný nárast indexu spotrebiteľských cien ovplyvnili aj vyššie ceny vzdelania, ktoré je najdynamickejšie rastúcou zložkou indexu spotrebiteľských cien s medziročným prírastkom 34,2 %.
Najvyšší medzimesačný nárast dosiahli ceny za vzdelávanie, ktoré boli vyššie o 1,7 %. "Pre toto obdobie je takýto nárast typický vzhľadom na každoročný nárast poplatkov za prijímaciu skúšku na vysokú školu," vysvetlila analytička ČSOB Silvia Čechovičová. V rámci spotrebného koša má však táto kategória nízku váhu.
Napriek medzimesačnému rastu zostáva medziročná inflácia nízka a stále sa nachádza pod cieľovým pásmom centrálnej banky. V nasledujúcich dvoch mesiacoch by mala inflácia podľa Čechovičovej poklesnúť a potom by mala nastúpiť na stúpajúcu trajektóriu. Analytici sa zhodujú v tom, že na konci roka by sa mala inflácia nachádzať tesne pod úrovňou 3 %, čo je spodná hranica cieľa inflácie stanoveného Národnou bankou Slovenska (NBS) na tento rok. "Najväčším rizikom zostávajú ceny ropy na svetových trhoch a kurz amerického dolára," dodala Čechovičová.
Štruktúra inflácie zostáva podľa Fehérovej priaznivá, stále nebadať známky neúmerných tlakov na rast cien zo strany dopytu. V prostredí nízkej inflácie bez viditeľných tlakov zo strany dopytu má NBS podľa analytičky SLSP priestor pre ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb otvorený, pokiaľ by týmto krokom potrebovala zasiahnuť proti "neželanému" vývoju na devízovom trhu. Neočakáva však, že by to mohla byť otázka nasledujúcich dvoch mesiacov. NBS sa pri rozhodovaní o ďalšom nastavení sadzieb bude podľa Čechovičovej pozerať hlavne na mzdový vývoj a na kurz koruny. "Stále sa držíme nášho scenára, že NBS môže v tomto roku ešte znížiť sadzby do 50 bázických bodov," dodala. Stalo by sa tak podľa nej v prípade, že by sa koruna po jesenných voľbách v Poľsku vrátila k trendu silnej apreciácie a atakovala by svoje posledné maximum na úrovni 37,510 SKK/EUR.
