Žiar nad Hronom 10. júla (TASR) - Ani terajšia ropná kríza, sprevádzaná historicky najvyššími cenami vyše 60 USD, v prepočte 1 941 SKK, za barel a rastom cien energií naviazaných na ropu, ďnepohlaď štátnymi úradníkmi, aby hľadali podporu pre obnoviteľné zdroje energie. Slovensko je naďalej bez životaschopnej koncepcie ich rozvoja a bez podpory ekologicky čistej solárnej energie - tvrdí to technický riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., Žiar nad Hronom Alfréd Gottas.
"Štát ignoruje, že najlacnejšia energia je ušetrená, a tá je najekologickejšou. Na podporu megalomanských projektov atómových elektrární či stratovej ťažby neekologického uhlia však zdroje z peňazí daňových poplatníkov nájde. Aspoň časť zo zvýšeného výberu daní z palív by mohol použiť na podporu rozvoja solárnej energie," upozorňuje Gottas. Vytrvalé ignorovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie je podľa neho nezodpovedné. Súčasná energetická politika znamená konzervovanie stavu závislosti na dodávkach ropy a zemného plynu z Ruska s geopolitickými rizikami, ktoré to prináša.
"Na podporu solárnych systémov v SR by stačilo niekoľko finančne nie príliš náročných opatrení. Napríklad nenávratný príspevok na inštaláciu solárneho systému vo výške 10 až 15 % investičných nákladov. Pôsobilo by to motivačne a pritom výrazne nezaťažilo štátny rozpočet. Z jedného takto investovaného milióna korún by bolo možné podporiť 50 až 100 záujemcov. Ďalej by to mohlo byť preplácanie školení a materiálov o solárnej energii či podpora výučby o solárnych zariadeniach v školách v rámci environmentálnej výchovy s ukážkovými zariadeniami ako v Česku v rámci projektu Slnko do škôl," navrhuje Gottas. Poukazuje tiež na možnosti, že pri rekonštrukciách a výstavbe nových zariadení financovaných štátom by už v podmienkach súťaže mali preferovať projekty so zabudovanými solárnymi zariadeniami. V rámci rozvojovej pomoci tretím krajinám by štát mohol ručiť za dodávateľské úvery.
"V Rakúsku pri výrobe, predaji a inštalácii solárnych systémov našlo pracovné uplatnenie 3 000 ľudí. Solárne teplo tam využíva dnes asi 170 000 domácností, ročne pribúda ďalších 13 000. Každý desiaty rodinný dom má slnečné kolektory, slúžiace na prípravu teplej úžitkovej vody a na prikurovanie. Solárnym teplom sa pokrýva 1 % potrieb tepla na prípravu teplej vody a prikurovanie budov. Súčasný stav techniky dovoľuje tento podiel zvýšiť až na 20 %," približuje veľký potenciál energetických úspor Gottas.
Dopĺňa, že veľmi rýchlo na vývoj cien ropy a jej derivátov reagovala aj vláda v Nemecku, ktorá zvýšila dotáciu na solárne systémy pre prikurovanie o 30 % od 1. júla 2005. Uvedomuje si totiž zodpovednosť za energetickú bezpečnosť občanov.
Keby štát podľa Gottasa poskytoval dotácie vo výške 50 % ceny solárneho systému (ako v Rakúsku a ČR), len za sumu 4,3 miliardy Sk, ktorú dostanú baníci vo forme dotácií na ťažbu hnedého uhlia na hornej Nitre do roku 2010, by sa dalo inštalovať 80 000 solárnych systémov za 6 rokov. Pri ich výrobe a montáži by sa vytvorilo vyše 1 000 pracovných miest. Následne za 30 rokov fungovania týchto systémov by sa ušetrilo 7,2 miliardy kWh tepelnej energie, čo predstavuje palivo za 7,2 miliardy Sk a v ovzduší by ubudli 3 milióny ton kysličníka uhoľnatého, uzatvára Gottas.
(1 USD = 32,357 SKK; 1 barel = 159 litrov)