BRUSEL. Vlády krajín eurozóny by mali na budúci rok fiškálne podporiť postpandemické zotavovanie, aj keď v rozdielnej miere, v závislosti od úrovne ich dlhu.
Takisto by mali použiť peniaze z fondu obnovy Európskej únie (EÚ) na podporu investícií, uviedla Európska komisia.
"V eurozóne požadujeme v roku 2022 mierne stimulačnú fiškálnu politiku so zameraním na investície, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a zabezpečenie solventnosti životaschopných firiem," uviedol v stredu komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni.
Bankám v eurozóne stále chýbajú ciele v oblasti klimatických rizík Čítajte Podľa eurokomisie bude 2022 rok, v ktorom európske krajiny prejdú od reakcie na krízu k podpore zotavovania, predovšetkým prostredníctvom peňazí z fondu obnovy, z ktorých sa bude financovať 24 % všetkých opatrení na podporu zotavenia.
Eurokomisia predpokladá, že vlády minú 40 % z grantovej zložky fondu obnovy, celkovo 338 miliárd eur, na budúci rok.
"Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa teraz implementuje v 22 krajinách EÚ, ktoré chcú minúť okolo 40 % zo svojej celkovej grantovej alokácie v roku 2022. To, aby sa to úspešne zvládlo, bude zrejme najväčšou výzvou a príležitosťou v budúcom roku," povedal Gentiloni na tlačovej konferencii.
Komisia však upozornila, že pri fiškálnej podpore je potrebné brať do úvahy aj verejný dlh každej krajiny, pričom niektoré, ako Taliansko s dlhom 160 % hrubého domáceho produktu (HDP), musia obmedziť svoje bežné výdavky.
Podľa eurokomisie má 12 krajín eurozóny makroekonomické nerovnováhy, ktoré je potrebné pozorne preskúmať, pričom v troch z nich - Cyprus, Grécko a Taliansko - sú mimoriadne veľké.
Okrem veľkého dlhu Taliansko zápasí so slabým rastom produktivity, Grécko s vysokou nezamestnanosťou, veľkým objemom zlých úverov a nízkym rastovým potenciálom, Cyprus so zlými úvermi a veľkým deficitom bežného účtu platobnej bilancie.
