Návrh, ktorý predkladajú poslankyne za HZDS Katarína Tóthová a Ľudmila Mušková, by mal riešiť situáciu, keď rodič alebo iná povinná osoba neplatí výživné na nezaopatrené dieťa, pretože nechce alebo nemôže z finančných dôvodov. Namiesto nej by výživné vyplácal fond náhradného výživného, ktorý by mal vzniknúť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Ten by potom v rámci exekučného konania vymáhal poskytnuté prostriedky od neplatiča. Na zriadenie fondu navrhujú predkladateľky použiť 1,5 miliardy Sk z výnosov z privatizácie, pričom ďalej by bol financovaný z viacerých zdrojov, napríklad z darov, výnosov lotérií, cenných papierov, bankových úverov a podobne.
Rezort práce zásadne nesúhlasí s tým, aby rozhodoval o náhradnom výživnom. "Centralizáciu rozhodovania o náhrade výživného na ústrednom orgáne štátnej správy nemožno považovať za správne riešenie," uvádza ministerstvo v predkladacej správe k návrhu. Odborníci MPSVR vyčítajú zákonu tiež jeho nesystémovosť, keďže nezohľadňuje potrebu komplexného riešenia problému aj s prepojením na zákony o rodine a o sociálnej pomoci. Upozorňujú aj na to, že podmienky na poskytovanie náhradného výživného, jeho výška ani spôsob výplaty nie sú dostatočne definované. Pri uplatňovaní zákona by tiež došlo k nadmernému zaťaženiu súdov, ktoré by museli MPSVR informovať o každom podanom návrhu na zmenu výživného. MPSVR preto odporúča vládnemu kabinetu s návrhom nesúhlasiť.
V súčasnosti poznajú problém neplatenia výživného na Slovensku mnohé rodiny. Rozhodovanie súdov trvá niekedy aj viac rokov, pričom legislatívne nie je stanovená ani minimálna výška výživného. Neplatenie výživného je trestným činom s možnosťou odňatia slobody na dva roky. V roku 2000 zaň bolo odsúdených 1 570 ľudí, čo je druhý najväčší počet hneď po krádežiach.
* san gl
