BRATISLAVA. Deficit verejných financií Slovenska by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, ktorý vo štvrtok s pripomienkou schválila vláda.
V roku 2023 návrh rozpočtu predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy na 3,39 percenta a v roku 2024 na 3,26 percenta. Podľa európskych limitov a platnej legislatívy by sme však mali smerovať pod tri percentá.
Matovič o rozpočte: Na debatu máme týždne ČítajteAký je návrh rozpočtu
Cieľ schodku na rok 2023 je na úrovni 2,68 percenta a v roku 2024 na úrovni 0 percent. Na dosiahnutie týchto cieľov by však bola nevyhnutná dodatočná konsolidácia za viac ako 800 miliónov eur v roku 2023 a viac ako 3,8 miliardy eur v roku 2024.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by v budúcom roku mali byť na úrovni 44,174 miliárd eur. Väčšinu z toho tvoria daňové príjmy a príspevky na sociálne zabezpečenie.
Výdavky rozpočtu verejnej správy by mali tvoriť 49,387 miliárd eur. Deficit verejnej správy by tak mal byť v sume 5,21 miliardy eur.
Rozpočet verejnej správy zahŕňa štátny rozpočet jednotlivých kapitol a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 19,97 miliárd eur a výdavkami v sume 25,45 miliárd eur pri schodku 5,47 miliardy eur.
Hrubý dlh Slovenska by mal kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 percenta HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 percent HDP.
V kapitole Všeobecná pokladničná správa rezort financií na budúci rok rozpočtuje rezervu na negatívne vplyvy pandémie ochorenia Covid-19 v sume cez 717 miliónov eur. Ide o rezervu v súvislosti s pretrvávajúcimi nepriaznivými vplyvmi tejto pandémie v nadväznosti na aktuálny nástup a predpokladané trvanie jej tretej vlny.
Čo prináša zákon roka a čo sa stane, ak neprejde v parlamente? ČítajteMatovičov návrh má podmienky
Minister financií Igor Matovič v súvislosti s rozpočtom opakovane upozornil, že výsledná podoba rozpočtu na rok 2022 je podmienená schválením viacerých dôležitých zákonov, a to o dôchodkovej reforme, výdavkových stropoch a o dlhovej brzde.
Ak sa na nich koalícia nedohodne a nebudú v parlamente schválené, deficit rozpočtu nebude 4,94 percenta, ale iba 4,3 percenta HDP. Rozdiel predstavuje približne 700 miliónov eur.
Na rokovania má teraz koalícia niekoľko týždňov, o rozpočte na ďalší rok zvykne parlament diskutovať na prelome novembra a decembra.