New York 24. júna (TASR) - Čínske podniky po rokoch veľmi skromných nákupov v zahraničí začínajú nakupovať vo veľkom štýle. Ponuka na prebratie amerického ropného koncernu Unocal vo výške 18,5 miliardy USD, čo je v prepočte 585,5 miliardy SKK, od CNOOC, dcérskej spoločnosti China National Offshore Oil Corp., ktorej 70-% podiel je v štátnom vlastníctve, vyvolala vo Washingtone a na Wall Street veľký rozruch. China National Offshore už nakúpila veľké náleziská ropy a zemného plynu v Austrálii, Indonézii a iných krajinách.
Pred niekoľkými dňami ponúkol najväčší čínsky výrobca domácich spotrebičov spoločne s 2 americkými investormi takmer 1,3 miliardy USD za 3. najväčšieho amerického predajcu domácich spotrebičov spoločnosť Maytag.
Pred nedávnom sa dokončilo prebratie PC divízie IBM čínskou jednotkou v oblasti osobných počítačov Lenovo za 1,75 miliardy USD. Ak sa realizujú aj transakcie koncernov Unocal a Maytag, potom by to znamenalo, že čínske spoločnosti - za pomoci lacných úverov od štátnych bánk - tento rok investovali v USA viac ako 20 miliárd USD.
Prednedávnom sa neúspešne pokúšal čínsky oceliarsky koncern Minmetals o kúpu mamutieho kanadského oceliarskeho a baníckeho koncernu Noranda. Čínsky telekomunikačný výrobca Huawei Technologies dal ponuku britskej skupine Marconi. A po prebratí juhokórejskej firmy Ssanyong Motor vraj čínsky výrobca Shanghai Automotive Industry chystá kúpu dizajnérskych butikov v Taliansku a Nemecku.
Politici oboch amerických strán reagujú na túto zahraničnú ofenzívu Číny s obavami. Spoločne s americkými odborovými organizáciami už dlho nahlas nariekajú nad obrovským deficitom obchodnej bilancie USA voči Číne a nad masovým odlevom pracovných miest do Ázie. Požadujú zaviesť clo vo výške 27,5 % na import z Číny, ak v priebehu pol roka neodstúpi od pevného kurzu meny, pretože podhodnotenie meny jej zabezpečuje výhody pri exporte.
Čína investovala svoje veľké previsy obchodnej bilancie predovšetkým do nákupu amerických štátnych obligácií. V súčasnosti ich vlastní v hodnote 230 miliárd USD. Výrazne jej pomohol aj pokles USD. USA sú odkázané na tieto nákupy štátnych obligácií Čínou a ostatnými štátmi, pretože z týchto peňazí financujú svoj obrovský deficit platobnej bilancie.
Americký minister John W. Snow a prezident emisnej banky Alan Greenspan v stredu pred výborom kongresu hlasno varovali pred zavedením cla.
V súčasnosti sa zdá, že Čína a jej veľké podniky chcú využiť svoju rastúcu hospodársku moc, aby pomocou nákupu cudzích firiem expandovali do zahraničia. Nejde pri tom iba o zaistenie zásob energie a materiálov, ale aj o nákup zahraničných spoločností z mnohých sektorov.
Informovala o tom nemecká agentúra DPA.
(1 USD = 31,650 SKK)
