BRATISLAVA. Slovensko musí prioritne uskutočňovať projekty, ktoré budú riešiť energetickú efektívnosť v spojitosti s udržateľnosťou a odolnosťou infraštruktúry na zmenu klímy.
Slovenská klimatická iniciatíva to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslala jej koordinátorka Kateřina Chajdiaková.
Reagovala tak na správu o stave klímy, ktorú vydal Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC). Tá hovorí, že sa Zem v dôsledku priemyselnej revolúcie v priemere oteplí o 1,5 stupňa už do roku 2030.
Čo už vieme o klimatickej zmene. Otázky a odpovede zo správy o stave klímy Čítajte Oteplenie sa už teraz prejavuje extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú prívalové dažde, hurikány alebo obdobia sucha.
Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy má Slovensko dostatok peňazí na riešenie stavu klimatickej krízy, musí ich však využiť efektívne.
„Aby sme vedeli dostatočne využiť zdroje, ktoré nám ponúka Európska únia, tak úvodná fáza pre vytvorenie funkčného mechanizmu pre implementáciu nesmie trvať viac než jeden rok. Čas a ambicióznosť zohrávajú pri riešení klimatickej zmeny dôležitú úlohu,“ povedala Chajdiaková.
Projekty, ktoré budú aktuálne podporované z plánu obnovy by podľa iniciatívy mali byť už teraz v súlade so stratégiou dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Dopyt po elektrine sa vrátil na úroveň pred pandémiou, emisie klesli Čítajte Vzhľadom na to, že sa projekty budú uskutočňovať v rokoch 2021 až 2027 totiž existuje veľký predpoklad, že budú ešte fungovať aj v roku 2050.
Slovenská klimatická iniciatíva pripomína, že podmienky použitia peňazí z plánu obnovy a kohéznych fondov musia obsahovať aj iné kritériá, napríklad energetickú efektívnosť.
Technické usmernenie Európskej komisie upravuje podmienky tak, aby sa krajiny sústredili aj na životný cyklus použitých materiálov.
„Klimatická odolnosť sa dá interpretovať skutočne široko a je dôležité, aby sme na Slovensku boli ambiciózni teraz, keď máme k dispozícii finančné prostriedky,“ dodala Chajdiaková.
