BRATISLAVA. Obeh jednocentových a dvojcentových mincí sa na Slovensku obmedzí. Vláda v stredu schválila návrh novely zákona o cenách. Zaokrúhľovať sa budú len hotovostné platby.
Cieľom je obmedzenie obehu mincí, ktoré súvisia s hotovosťou, a to matematickým spôsobom zaokrúhľovania, ktorý je neutrálny, spravodlivý pre obe strany, teda obchodníka aj kupujúceho.
Zaokrúhlenie na 5 eurocentov
Pri platbe do 5 eurocentov sa navrhuje zaokrúhlenie na 5 eurocentov. Ak je však výsledná cena nákupu pred zaokrúhlením 3,66 eura, kupujúci zaplatí v hotovosti po zaokrúhlení 3,65 eura. Ide o zaokrúhľovanie len fyzicky platenej hotovosti.
Podľa Národnej banky Slovenska by táto zmena nemala mať výrazný vplyv na ceny tovarov a služieb.
Touto úpravou sa podľa rezortu financií znížia náklady podnikateľov za poplatky bánk za vloženie, resp. spracovanie jednocentových a dvojcentových mincí.
Zároveň sa zjednoduší vydávanie mincí pri hotovostnom platobnom styku. Tiež je to pozitívny efekt na životné prostredie, a to znižovaním použitia obalového materiálu a počtu prepráv týchto mincí.
Päť krajín najmenšie eurocenty zrušilo
Najmenšie centové euromince v hotovostnom peňažnom obehu už nepoužíva päť krajín eurozóny, a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Taliansko.
Alternatívnym posudzovaným riešením bolo zrušenie najmenších eurocentových mincí. To je však možné len na úrovni eurozóny.
Nakoľko euromince majú iný právny základ ako bankovky, o ktorých rozhoduje Európska centrálna banka (ECB), o minciach ako zákonnom platidle rozhoduje Rada EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB.
Zrušenie týchto mincí bolo predmetom už viacerých rokovaní a analýz príslušných výborov.
Národná banka Slovenska odhaduje dĺžku prípravného obdobia na niekoľko rokov pre konečné rozhodnutie o zrušení týchto mincí a nie je isté, že sa takáto úprava na úrovni eurozóny nakoniec príjme.
Účinnosť novely zákona o cenách sa navrhuje od 1. januára 2022. Navrhovaná účinnosť počíta s časovým priestorom pre podnikateľov na úpravu registračných pokladníc a iných potrebných softvérov.
Z rokovania vlády
- Bezpečnostná situácia bola v roku 2020 zložitá, dynamická, nepredvídateľná a často konfrontačná. Hodnotí to Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2020, ktorú dnes odobrila vláda. Na rokovanie kabinetu ju predložil predseda vlády Eduard Heger. Ako sa uvádza v správe, globálna pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvnila nielen bezpečnostnú oblasť, ale aj oblasť verejného zdravia jednotlivých štátov a zapríčinila hospodársku, finančnú, humanitárnu a spoločenskú krízu, polarizáciu spoločnosti, nárast dezinformačných kampaní a kybernetických hrozieb. Sprievodnými javmi pandémie boli „infodémia“, relativizácia univerzálnych hodnôt slobody, demokracie a ľudských práv, ako aj rast geopolitického napätia.
- Vláda schválila novú Vojenskú stratégiu Slovenskej republiky 2021. Tá pripravuje Slovensko napríklad na ozbrojený útok ako na najvážnejšiu potenciálnu bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku, kybernetický útok, hybridné pôsobenie proti zvrchovanosti Slovenskej republiky, terorizmus či extrémizmus. Spolu s Bezpečnostnou stratégiou Slovenskej republiky a Obrannou stratégiou Slovenskej republiky má ísť o komplexnú reakciu štátu na zmenené bezpečnostné prostredie v Európe a vo svete.
- Vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motiváciu daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností má priniesť návrh novely daňového poriadku. Zo súčasnej neverejnej formy hodnotenia daňových subjektov tzv. indexom daňovej spoľahlivosti sa má prejsť na transparentnú formu hodnotenia. Daňové subjekty, ktoré si budú zodpovedne plniť svoje daňové povinnosti, napríklad načas podávať daňové priznania alebo včas platiť dane, budú podľa ministerstva odmeňované benefitmi. Naopak, tí podnikatelia, ktorí nebudú hodnotení ako spoľahliví, budú motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu.
- V druhom polroku minulého roka spôsobili povodne na Slovensku škody za viac ako 4,7 milióna eur. Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní na Slovensku v druhom polroku roku 2020. Najväčšie škody vznikli štátu v dôsledku povodní. Ich hodnota presiahla hranicu troch miliónov eur, konkrétne 3,059 milióna eur. Škody na majetku vyšších územných celkov dosiahli 780-tisíc eur a viac ako 592-tisícovú ujmu utrpeli aj obce. Škody na majetku fyzických osôb dosiahli úroveň 256-tisíc eur, podnikatelia utrpeli ujmu vo výške 44-tisíc eur.
- Kompetencia v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov príslušníkov finančnej správy a zamestnancov finančného riaditeľstva sa presunie z Kriminálneho úradu finančnej správy na Finančné riaditeľstvo SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o finančnej správe. Návrhom sa tiež posilňujú kompetencie a oprávnenia Kriminálneho úradu finančnej správy v boji proti nedovolenému obchodovaniu medzi členskými štátmi Európskej únie s omamnými a psychotropnými látkami a so zbraňami.
- Zmeniť sa majú aj ustanovenia týkajúce sa služobného pomeru príslušníkov finančnej správy. Ide napríklad o zavedenie ďalšej možnosti vykonávať dočasnú štátnu službu, o výberové konanie a s tým súvisiace osobitné ustanovenie, ak sa do výberového konania prihlási okrem občana aj príslušník finančnej správy. Zakotvuje sa aj možnosť výkonu štátnej služby na inej adrese, ako je miesto výkonu štátnej služby a zosúlaďuje sa vek dieťaťa so všeobecnou právnou úpravou (11 rokov) pri poskytnutí služobného voľna s nárokom na služobný plat.
- Obnova budov v réžii štátu bude pokračovať aj v tomto roku za viac ako 1,4 milióna eur. Vláda schválila návrh rezortu dopravy a výstavby realizovať obnovu budov v štátnej správe s cieľom zlepšenia ich energetickej hospodárnosti. Projekt financovaný zo štátneho rozpočtu prinesie podľa ministerstva nielen úsporu nákladov na energie a zníženie nákladov na ich prevádzku, ale aj zlepšenie pracovného prostredia. Keďže v minulom roku namiesto plánovaných 20 budov v správe Najvyššieho kontrolného úradu SR a ministerstva vnútra sa obnovili len dve budovy, obnova zvyšných objektov sa má presunúť na roky 2021 a 2022. Aktuálny zoznam budov určených k obnove však obsahuje iba budovu v správe Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
- Jednotlivé ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a tiež orgány verejnej moci majú po novom opäť určené, kto bude zodpovedať za aplikáciu a prijatie opatrení k nariadeniam a rozhodnutiam Európskej únie (EÚ). Vyplýva to z dokumentu Návrh na určenie zodpovednosti za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam EÚ, ktorý schválila vláda.
