BRATISLAVA. Minulý rok bol posledným v rámci programového obdobia 2014 – 2020, v ktorom mohlo Slovensko využiť na udržateľný rozvoj spoločnosti 13,7 miliardy eur.
K záveru vlaňajška sa podarilo SR vyčerpať len 39,7 % z alokovaných európskych financií. Vyplýva to zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR k návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2020.
Zlý signál
Slovensko môže postupne čerpať prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia až do konca roku 2023. Nízka výška čerpania nie je podľa NKÚ dobrým signálom, hlavne v čase, keď sú verejné rozpočty výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dosahov pandémie.
Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 miliardám eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 miliárd eur. SR sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už podľa NKÚ nad úrovňou 10.100 eur. Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 miliardy eur), ktoré boli v zložitom rozpočtovom roku o 7,8 miliardy eur vyššie ako príjmy, ktoré predstavovali 15,7 miliardy eur.
NKÚ skonštatoval, že domáca ekonomika v dôsledku pandémie klesla medziročne o 4,8 %, pričom ešte v polročnej prognóze sa počítalo s jej takmer dvojnásobným spomalením. Kríza priniesla do investovania opatrnosť a odklad investičných plánov, z toho dôvodu investičná aktivita medziročne klesla o 12 %. Analytici poukázali aj na pozitívny vývoj domácej spotreby.
"Spotrebu podržal stabilnejší trh práce, a to aj vďaka aktívnym opatreniam na udržanie pracovných miest. Miera nezamestnanosti atakovala úroveň 6,7 %, čo znamená, že o prácu prišlo v minulom roku približne 46.000 ľudí. Priemerná mesačná nominálna mzda bola na úrovni 1133 eur," dodali. Pozitívny trend bol zaznamenaný aj pri čistom exporte, keďže sa import tovarov a služieb prepadol oproti exportu o bezmála 1 %.
Zmierňovanie dosahu pandémie
Vládne výdavky, ktoré priamo súviseli s riešením mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19, boli na úrovni 1,8 miliardy eur. V tejto sume sú započítané aj európske prostriedky, ktoré boli využité na výdavky schémy Prvá pomoc vo výške 251,9 milióna eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 miliónov eur.
NKÚ pozitívne hodnotí kroky vlády, ktorými postupne od marca 2020 zmierňovala dosahy pandémie. Išlo napríklad o zavedenie ošetrovného či predĺženie podpornej doby poberania dávky v nezamestnanosti.
Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov.
Kontrolóri rešpektujú kroky parlamentu aj vlády smerujúce k ozdraveniu hospodárstva, ale upozorňujú na potrebu dôsledného sledovania dlhu a potrebu postupnej konsolidácie verejných financií v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.
Čerpanie európskej finančnej pomoci je podľa NKÚ dlhodobo problematickou témou. Do konca minulého roka sa SR nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov. Dosiaľ najviac prostriedkov išlo tradične do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 miliardy eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 % z celkovej alokácie.
"Vzhľadom na to, že v ostatných rokoch nastali pri dopravných projektoch vážne pozemkové, stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, môžu nastať komplikácie, ktoré v konečnom dôsledku bude musieť riešiť vláda z národných, nie alokovaných európskych zdrojov," upozornili. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 miliónov eur.
