MILÁNO. Odborové zväzy v Taliansku varujú pred „sociálnym cunami“ a ľavicové strany pred „masakrom zamestnanosti“ v súvislosti s hroziacim ukončením zákazu prepúšťania počas pandémie nového koronavírusu v krajine.
Tento návrh vyvoláva napätie aj vo vláde národnej jednoty premiéra Maria Draghiho.
Stúpenci zákazu tvrdia, že zachránil tisíce pracovných miest po tom, ako pandémia uvrhla Taliansko do hlbokej recesie. Európska únia však toto opatrenie neuznáva a zamestnávatelia sa snažia o jeho koniec.
Firmy dostali prvý zákaz prepúšťania zamestnancov ešte za vlády bývalého premiéra Giuseppe Contého vo februári 2020, keď Taliansko, ako prvú krajinu v Európe, zasiahla pandémia ochorenia COVID-19 a prinútila vládu vyhlásiť prvú celonárodnú blokádu, tzv. lockdown. Zákaz bol neskôr predĺžený.
Keď Draghi vo februári tohto roka nastúpil do úradu, vyhlásil, že vláda „by mala chrániť pracovníkov, ale bola by chyba chrániť všetky ekonomické činnosti rovnako“, pričom uviedol, že musí existovať „voľba“.
Európska komisia vstúpila do boja tento mesiac a odsúdila zákaz prepúšťania ako „kontraproduktívny“, pretože chráni zamestnancov s dlhodobými zmluvami, ale nie však tých, ktorí majú neistejšie zamestnanie, na dobu určitú, čo sú najmä ženy a mladí ľudia.
Upozornila Rím, že Francúzsko a Nemecko namiesto toho v rámci tzv. kurzarbeit ponúklo finančnú podporu ľuďom, ktorým firmy skrátili pracovný čas počas boja s dôsledkami pandémie. Negatívny vplyv pandémie na zamestnanosť v týchto krajinách tak bol menej závažný ako v Taliansku.
Počet nových prípadov koronavírusu aktuálne klesá a zákaz prepúšťania v Taliansku má vypršať koncom júna pre najväčšie spoločnosti, najmä v priemysle a stavebníctve. Malé a stredné firmy, najmä v službách, majú čas do konca októbra.
Členovia koaličnej vlády aj parlamentné strany majú na túto záležitosť rozdielne názory. Najväčšia parlamentná strana, Hnutie piatich hviezd, žiada podobne predĺženie zákazu. Líder krajnej pravicovej Ligy Severu Matteo Salvini naopak chce, aby firmám vrátili „slobodu prijímania zamestnancov“.
Ministerka práce Andrea Orlando minulý mesiac naznačila možnosť predĺženia zákazu za určitých podmienok až do augusta. Minister pre hospodársky rozvoj Giancarlo Giorgetti namiesto toho navrhol predĺženie zákazu len pre najviac postihnuté odvetvia, ako je textilný priemysel.
Existujú obavy, že Taliansko by po ukončení zákazu mohlo čeliť vlne prepúšťania.
Najrealistickejšie odhady hovoria o prepustení 70 až 100-tisíc ľudí. Odbory sa však obávajú, že ich počet môže byť oveľa vyšší a varujú pred „miliónom nezamestnaných“.
No aj napriek zákazu došlo v roku 2020 v Taliansku k prepusteniu 550-tisíc zamestnancov pre problémy s disciplínou alebo zrušenie firiem.
A ďalším státisícom ľudí s termínovanými pracovnými zmluvami ich už firmy neobnovili. Celkovo tak vlani v Taliansku zaniklo takmer milión pracovných miest.
Miera nezamestnanosti dosiahla v 1. štvrťroku tohto roka 10,4 %, čo je jej najvyššia úroveň od začiatku roka 2019. Vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov sa zvýšila na 39,2 % u žien a 32,7 % u mužov.
Talianska ekonomika však opäť naberá tempo a niektoré odvetvia, ako je výroba a stavebníctvo, ťažko hľadajú zamestnancov pre nedostatok kvalifikovanej sily.
Confindustria, hlavná talianska zamestnávateľská organizácia, predpovedala v roku 2021 ekonomický rast okolo 5 % rovnako, ako talianska centrálna banka.
David Benassi, profesor sociológie na univerzite Bicocca v Miláne sa domnieva, že „známky hospodárskeho oživenia sú natoľko povzbudivé, že zrušenie zákazu prepúšťania môže mať menej dramatický vplyv, ako sa niektorí obávajú“.
