BRATISLAVA. Zemný plyn je v súčasnosti jedinou cestou, ako dekarbonizovať niektoré segmenty dopravy.
Uviedol to výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský v reakcii na nesúhlas aktivistov s výstavbou terminálu na skvapalnený plyn (LNG) v bratislavskom prístave.
"Chápeme, že v spoločnosti existuje polemika o umiestnení plánovaného LNG terminálu, no odmietame názory, že zemný plyn a skvapalnený zemný plyn sú palivá porovnateľné z hľadiska ich environmentálnych dosahov s palivami ako nafta a uhlie. Tento názor nie je pravdivý," upozornil.
Analýza IEA, ktorá berie do úvahy okrem emisií CO2 vznikajúcich priamo spaľovaním zemného plynu aj metánové emisie súvisiace s celým jeho životným cyklom, podľa Kvasňovského dokazuje, že 98 % dnes spotrebovaného plynu má výrazne nižšiu intenzitu emisií životného cyklu ako uhlie, ktoré sa používa na výrobu tepla alebo elektriny.
Nízka úroveń znečistenia
Zemný plyn je síce fosílne palivo, ale jeho objektívnou výhodou je podľa Kvasňovského slov mimoriadne nízka produkcia znečisťujúcich látok vytváraných pri jeho spaľovaní a o polovicu nižšie emisie skleníkových plynov v porovnaní s tuhými palivami.
Informoval, že od roku 1990 klesli na Slovensku emisie skleníkových plynov takmer o polovicu, výrazný podiel na tomto poklese mala aj náhrada tuhých palív za zemný plyn. Slovenská energetika je podľa neho pritom už v súčasnosti mimoriadne skleníkovo nízkoemisná.
"Čo sa týka LNG, v porovnaní s dieselovými pohonmi pri lodnej alebo ťažkej nákladnej doprave produkuje o 100 percent menej oxidov síry, o 99 percent menej emisií pevných látok, o 70 percent menej oxidov dusíka a o 20 percent menej oxidu uhličitého, ako stanovuje norma Euro VI," spresnil Kvasňovský.
Jediná rýchla cesta dekarbonizácie dopravy
V súčasnosti je to podľa neho jediná cesta dekarbonizácie sektora ťažkej nákladnej dopravy. Práve doprava je na Slovensku sektor, kde sa emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 prakticky vôbec neznížili.
"Samozrejme, využívanie zemného plynu v doprave nepovažujeme za konečné riešenie, dôležité je však v tomto sektore čo najskôr znížiť emisie z dieslu a následne prejsť na zelené palivá, ako bioCNG, bioLNG, a najmä vodík," dodal Kvasňovský.
Aktivisti proti novej fosílnej infraštruktúre
Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová informovala, že aktivisti z organizácií Priatelia Zeme - CEPA, Z lavíc do ulíc, Bod obratu, Znepokojené matky, Extinction Rebellion a Greenpeace Slovensko v piatok pred Ministerstvom dopravy a výstavby SR pred prerokovaním Stratégie rozvoja verejného prístavu Bratislava symbolicky vyjadrili nesúhlas s výstavbou terminálu na skvapalnený plyn (LNG) v bratislavskom prístave.
Brandysová zdôraznila, že podľa organizácií akákoľvek nová fosílna infraštruktúra podkopáva ambície Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, je v rozpore s cieľmi parížskej dohody a zhoršuje klimatickú krízu.
