BRATISLAVA. Legislatívna ochrana nerastného bohatstva je na Slovensku podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) nedostatočná.
Štát, ako jeho vlastník, sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získal čo najviac.
Zvýhodňovanie ťažobných firiem
Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. NKÚ to konštatoval na základe výsledkov kontroly.
Ak by sa na Slovensku uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by podľa kontrolórov úradu zaplatili napríklad za ťažbu zlata až päťdesiatnásobne viac.
NKÚ preto upozorňuje poslancov NR SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie.
„Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto NKÚ nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť," uviedol podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.
Slovenská ústava zaväzuje štát k aktívnej ochrane a zveľaďovaniu nerastného bohatstva, podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov.
Základný zákon spoločnosti ukladá štátu povinnosti, ktoré majú smerovať k šetrnému a efektívnemu využívaniu bohatstva v prospech nielen súčasných, ale aj budúcich generácií.
Kontrola NKÚ
Na ochranu a efektívne využívanie nerastného bohatstva bola zameraná aj minuloročná kontrolná akcia, v rámci ktorej úrad preveril podnety od občanov, ktoré poukazujú na zneužívanie dier v platnej legislatíve. Kontrolóri potvrdili dôvodnosť podnetov.
Len v prípade jednej ťažobnej spoločnosti by mohol byť verejný rozpočet bohatší o niekoľko desiatok tisíc eur.
Firma totiž deklarovala výlučne ťažbu polymetalických kovov bez výhodnej produkcie zlata a striebra.
Na uvedený problém bol podľa NKÚ v minulosti upozornený aj obvodný banský úrad, ktorý však svojou kontrolou, na rozdiel od národných kontrolórov, porušenie pravidiel neidentifikoval.
Kontrola tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien.
„Banský zákon nedefinuje jasné pravidlá pre výpočet úhrad za ťažobnú činnosť domácej a zahraničnej spoločnosti a v súčasnosti platné úhrady vychádzajú z dvadsať rokov starých prepočtov," priblížil Andrassy.
Rezervy boli kontrolórmi identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania.
