BRATISLAVA. Plán obnovy potrebuje byť ambicióznejší v ochrane klímy a znižovaní emisií. V dokumente sú tiež nedostatočne zhrnuté reformy pre adaptáciu na zmeny klímy v mestách a obehovej ekonomike, výnimkou je ochrana biodiverzity.
Skonštatoval to europoslanec a podpredseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Martin Hojsík.
Plán obnovy má päť priorít, najviac ide na zelenú ekonomiku Čítajte"Základom kvalitného plánu obnovy musia byť reformy, ktorých úlohou je pomôcť Slovensku prekonať ekonomické následky pandémie a súčasne ho pripraviť na prichádzajúcu klimatickú krízu. Nie je a nemôže byť len o peniazoch a rýchlom plátaní najväčších dier," uviedol Hojsík.
Plán obnovy považuje za najväčšiu modernizačnú príležitosť pre Slovensko v jej dejinách.
Pri úspešnom boji s klimatickou krízou je podľa Hojsíka kľúčová adaptácia na zmenu klímy a snaha o jej zmiernenie. Vo zverejnenej verzii plánu obnovy chýba koncepčne premyslená adaptácia na zmenu klímy v mestách.
"Rozsah a náročnosť opatrení prispôsobenia sa na negatívne dôsledky zmeny klímy v sídlach sú také veľké, že bez zásadných reforiem to nepôjde. Tie však chýbajú," podotkol europoslanec.
V pláne absentuje aj rozvoj obehového hospodárstva, ktoré je príležitosťou, no prináša veľké výzvy, ktoré sa bez úvodnej podpory nebudú dať zvládnuť v potrebnom rozsahu a čase, približuje europoslanec. Náročné je podľa neho zabezpečiť obehovosť materiálov a výrobkov, ktoré končia v komunálnych a priemyselných odpadoch.
Hojsíkovi chýba aj strategický pohľad na to, ako na Slovensku rozvíjať zelené technológie, ekonomiku, ako získavať a vytvárať nové pracovné miesta.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) v utorok informoval, že z plánu obnovy a odolnosti by mala byť financovaná dekarbonizácia priemyslu (350 miliónov eur), obnova rodinných domov (500 miliónov eur) a adaptačné opatrenia na zmenu klímy, ochranu biodiverzity a reformu národných parkov (150 miliónov eur).