Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za prvý mesiac tohto roka vzrástla na úroveň 7,81 percenta, oproti záveru roka 2020 sa tak zvýšila o 0,24 percentuálneho bodu a medziročne o 2,83 p. b. Podľa analytikov je tento nárast nepatrný.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák dodáva, že nezamestnanosť narástla menej, ako sa očakávalo.
Nezamestnanosť rastie štyri mesiace
Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu Národnej banky Slovenska podotkli, že nezamestnanosť sa tak vrátila na úroveň z roka 2017.
"Po prechodnom zlepšení v lete minulého roka dochádza už štyri mesiace za sebou k zhoršovaniu nezamestnanosti. Od začiatku pandémie narástol počet nezamestnaných o približne 70 000," vyčíslili analytici ÚMS.
Prítok uchádzačov pritom naďalej prevyšuje odlev z evidencie. Analytici ÚMS dodali, že podľa evidencie posledného zamestnania pred zaradením vzrástol počet ľudí, ktorí prišli z oblasti obchodu, priemyslu a odvetvia umenia, zábavy a rekreácie.
"Na druhej strane, už štvrtý mesiac po sebe klesá počet umiestnení na trhu práce, čo ukazuje na zložitú situáciu na trhu práce," poznamenali analytici.
Relatívne odolný trh práce
Koršňák poukázal aj na to, že nezamestnanosť v úvode roka rástla nielen pre pandémiu nového koronavírusu, ale aj pre tradičné sezónne faktory.
Trh práce podľa neho naďalej vykazuje relatívne väčšiu odolnosť v porovnaní s prvou vlnou pandémie.
"Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako jej prvá jarná vlna, najmä v priemysle," myslí si Koršňák.
Ak sa však ukončia podporné schémy, je podľa neho možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu.
Druhá vlna prepúšťania by sa mohla oddialiť
Na druhej strane budú opatrenia pravdepodobne ukončené až po odznení pandémie, čiže v čase, keď by sa mal už naštartovať aj ekonomický rast.
"Podobne ako počas posledného leta (po prvej vlne pandémie) by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť (minimálne čiastočne) kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce," vysvetlil analytik.
To by malo utlmujúci vplyv na ďalší nárast nezamestnanosti a druhá vlna prepúšťania by sa mohla oddialiť.
Kým ekonomika sa podľa analytika dostane na úroveň spred pandémie pravdepodobne niekedy v druhej polovici roka 2022, miera nezamestnanosti sa na úroveň z konca roka 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v roku 2024.
Počet poberateľov sociálnych dávok klesol
Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi v januári klesol. Sociálne dávky dostalo v minulom mesiaci 60,8 tisíca osôb. Oproti koncu minulého roka išlo o pokles o 669 ľudí. Medziročne sa však počet poberateľov týchto dávok minulý mesiac zvýšil o 477 osôb.
Na dávky v hmotnej núdzi bolo po zohľadnení ostatných členov rodiny v minulom mesiaci celkovo odkázaných 132-tisíc osôb, čo je 2,42 percenta z celkového počtu obyvateľov na Slovensku.
Podiel ľudí v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov tak oproti koncu minulého roka klesol o 0,04 percentuálneho bodu, medziročne išlo o pokles o 0,09 bodu. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najväčší podiel ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov daného regiónu bol na konci minulého mesiaca v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica.
Okres Revúca vykázal 5-tisíc ľudí odkázaných na sociálne dávky. Išlo o 12,71 percenta z celkového počtu obyvateľov tohto okresu. V okrese Rimavská Sobota bolo 9-tisíc poberateľov sociálnych dávok, čo tvorí 10,70 percenta z počtu obyvateľov tohto okresu. V okrese Gelnica bolo v januári tohto roka 9,08 percenta ľudí, ktorí žili zo sociálnych dávok, čo zodpovedá 2,9 tisíca sociálne odkázaným osobám.
Najmenej sociálne odkázaných ľudí je už dlhodobo v bratislavských okresoch. Minulý mesiac bolo v piatich bratislavských okresoch na dávky v hmotnej núdzi odkázaných od 0,14 percenta po 0,24 percenta ich obyvateľov, čo predstavovalo od 97 osôb v okrese Bratislava I po 284 ľudí v okrese Bratislava II. Medzi tieto okresy sa včlenil len okres Senec, kde bolo v hmotnej núdzi 0,18 percenta obyvateľov, teda 168 osôb.
