BRATISLAVA. Štát sa musí intenzívnejšie zaoberať výkyvmi počasia, ktoré z dlhodobého hľadiska spôsobuje nielen nižšie úrody a problémy pri zbere, ale aj vysušuje krajinu a poškodzuje pôdu.
Všetky tieto javy negatívne vplývali na poľnohospodárstvo na Slovensku počas uplynulých piatich rokov.
Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Nízke výnosy z úrody
Informovala, že kukurica na zrno dala v tomto roku úrodu 8,76 tony na hektár (t/ha), v porovnaní s rokmi 2016 až 2020 ide o priemernú úrodu. Aj zemiakom sa v tomto roku darilo priemerne. Pestovatelia z hektára pozbierali 25,5 tony.
V porovnaní s rokmi 2016 až 2020 ide teda o priemerný výsledok. Slnečnica poskytla 2,57 t/ha, čo je od roku 2016 najnižšia úroda.
Upozornila, že ani úroda cukrovej repy nepriniesla rekordy. S hodnotou 55,97 t/ha ide o druhú najnižšiu úrodu od roku 2016.
Práve pri cukrovej repe jarné mrazy a extrémne sucho spôsobili, že v tomto roku sa na hektár urodilo len asi 80 000 jedincov repy, čo je najmenej za posledných 10 rokov.
Dlhodobý strategický plán
Jesenné dažde spôsobili pokles cukornatosti repy a nárast minerálnych nečistôt. Dočasne sa na jeseň pre dážď zber cukrovej repy zastavil, čo ohrozovalo plynulú produkciu cukru.
"Potrebujeme prijať systémové opatrenia na minimalizáciu rizík v poľnohospodárstve a ochraňovať poľnohospodársku výrobu pred škodami. Potrebujeme cielene zvyšovať štátnu pomoc a súčasne využívať aj zdroje z Programu rozvoja vidieka," povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
"V spolupráci s vedou, výskumom, akademickou obcou a aj samotnými poľnohospodármi musíme zlepšiť zachytávanie vody v krajine, pestovať vhodné druhy/odrody plodín, vytvoriť celoslovenský systém monitorovania škôd na plodinách, zriadiť rizikový fond a vhodne nastaviť strategický plán pre roky 2021 až 2027," dodala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
