SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky
INZERCIA

Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania

VÚB sa zasadila o rozvoj zelenej ekonomiky na Slovensku.

Generálny riaditeľ VÚB Alexander Resch. Generálny riaditeľ VÚB Alexander Resch. (Zdroj: archív VÚB)

Nadácia VÚB vytvorila prvý environmentálny grant na Slovensku, v ktorom vyčlenila sumu 100-tisíc eur. Na to, prečo sa tak rozhodla, čo môže jednotlivec urobiť pre lepšie životné prostredie a kedy zlacnejú ekologické produkty, odpovedá generálny riaditeľ Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Alexander Resch.

Dnešná moderná spoločnosť má ekologický dlh voči planéte a je otázne, či sa ho podarí splatiť. Keď má niekto dlh v banke, je možné ho splatiť postupne. Je to tak podľa vás aj v prípade planéty?

Presnú odpoveď na túto otázku by som prenechal odborníkom na klimatické zmeny. Za seba však budem optimistom. Verím v narastajúcu silu hlasov a činov prevažne mladej generácie. Verím, že keď sa podarí rýchlo a dôsledne implementovať zmeny – od tých najvyšších, ktoré súvisia s celosvetovou ekonomikou a politikou boja proti narastajúcej klimatickej záťaži, až po zmeny správania každého z nás ako jednotlivcov – ľudstvo dokáže tento dlh splatiť aspoň čiastočne.

Jednou zo splátok môže byť aj pandémia nového koronavírusu, počas ktorej si planéta na chvíľu „vydýchla“ a došlo k poklesu emisií skleníkových plynov. Aké si z toho môžeme zobrať ponaučenie?

Je zrejmé, že popri obrovských stratách má pandémia aj určité, aspoň čiastočne priaznivé vedľajšie účinky. Celá táto situácia je však pre naše generácie doposiaľ bezprecedentná a na vyhodnotenie jej komplexných dôsledkov si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Niektorí sa boja, že obmedzením konzumu, cestovania či vývoja najnovších technológií prídeme aj o pokrok. Treba sa toho báť?

Pokrok – ekonomický aj technologický – už nie je možné ďalej plánovať bez prebratia zodpovednosti za jeho priamy vplyv na budúcnosť našej planéty. Zhoduje sa na tom väčšina ekonómov, politikov aj vedcov na celom svete. Nemyslím si, že by sme sa mali báť o to, že ľudstvo príde o pokrok. Len sa musíme pripraviť na to, že princíp udržateľnosti životného prostredia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri väčšine aspektov nášho života.

„Špinavé“ produkty a služby by mali byť drahšie o cenu, ktorú vytvárajú vo forme znečistenia, horšieho zdravia či zmeny klímy.

Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB

Čo môže jednotlivec urobiť pre lepšie životné prostredie?

Podľa môjho názoru je najdôležitejšie, aby sme si všetci uvedomili, že svojím správaním dokážeme niečo ovplyvniť. Že sa toto rozhodnutie týka každého z nás. V prvom rade musíme prevziať svoj diel zodpovednosti. A hľadať v každodennom živote priestor na to, ako zmeniť svoje správanie, možno aj na úkor svojho komfortu, v záujme vyššieho dobra.

Odporúča sa nakupovať v bezobalových obchodoch, používať prírodnú kozmetiku, jesť doma dopestované potraviny či nosiť oblečenie z bio bavlny. Ľudia v regiónoch však nemajú k dispozícii všetky možnosti a zároveň môžu byť pre nich pridrahé. Čo môžu urobiť oni, ak chcú pomôcť planéte?

Je pravdou, že rozhodnutie žiť ekologicky môže prinášať aj vyššiu záťaž na rodinný rozpočet. Nepoviem však nič nové, ak tvrdím, že podľa svojich možností môže nejako začať každý – od dôsledného separovania odpadu cez ohľaduplné nakupovanie, ktorým nevzniká zbytočný odpad, až po aktívny záujem o čistotu a ochranu prírody tam, kde žijeme.

V prípade udržateľnej ekonomiky platí začarovaný kruh, že produkty nezlacnejú dovtedy, kým o ne nebude vyšší záujem a naopak - záujem sa nezvýši, kým produkty nezlacnejú. Ako z toho von?

Ak chceme, aby mali subjekty na trhu tie správne motivácie, ceny v ekonomike musia zahŕňať aj náklady, ktoré pri ich výrobe nie sú zahrnuté. Teda, aby „špinavé“ produkty a služby boli drahšie o cenu, ktorú pre spoločnosť vytvárajú vo forme znečistenia, horšieho zdravia či zmeny klímy. Ľudia potom možno prirodzene prejdú k iným, čistejším nákupom. Preto sú veľmi dôležité systémy zdaňovania emisií, ktoré sa o toto snažia. V Európe je to ETS, trh s emisnými povolenkami, do ktorého sa postupne pridávajú ďalšie sektory hospodárstva.

Zároveň často platí, že štát by mal podporovať budovanie infraštruktúry pre nové technológie, napríklad v doprave, a tiež výskum a vývoj. Tieto činnosti majú totiž zväčša viac benefitov, ako sa zdá na prvý pohľad. Ide o takzvané pozitívne externality.

K udržateľnosti a ochrane životného prostredia sa hlási aj VÚB banka, ktorá však nepatrí medzi priemyselné spoločnosti ani najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Prečo sa rozhodla venovať tejto oblasti?

Náš aktuálny záväzok, ktorý sme ako prvá banka na Slovensku deklarovali vo forme Zeleného manifestu, bol pre nás prirodzeným rozhodnutím. Naša snaha ešte výraznejšie pomáhať pri rozvoji zelenej ekonomiky a prispievať k ochrane biodiverzity vychádza aj zo stratégie medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo. Práve naša materská skupina patrí ako strategický partner Nadácie Ellen MacArthur k svetovým lídrom vo financovaní nových biznisových modelov firiem, ktoré podporujú globálny prechod na cirkulárnu ekonomiku.

Vďaka úsiliu prechádzať na elektronické zasielanie bankových výpisov klesá vo VÚB celková spotreba papiera. V prepočte je to 1700 zachránených stromov ročne.

Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB

Transformácia ekonomických systémov, v ktorých sa pri dizajnovaní, výrobe, využívaní a likvidácii produktov a služieb dbá o to, aby sa maximálne obmedzilo plytvanie energiou a materiálmi, hrá jednu z kľúčových úloh v boji proti klimatickým zmenám.

Ako môže banka prispieť k ochrane životného prostredia?

Naše poslanie vsadiť myšlienku udržateľnosti do samotného DNA nášho podnikania vnímame v dvoch smeroch. Uvedomujeme si, že musíme začať od seba a pracovať na tom, aby sme ako firma minimalizovali našu vlastnú záťaž na životné prostredie. Znamená to ešte výraznejšie dodržiavať princípy ekológie v rámci interných štandardov, procesov a práce celého VÚB tímu.

Na druhej strane chceme maximalizovať náš nepriamy pozitívny dopad – vďaka tomu, že budeme prinášať zelené úvery a služby, ktoré pomôžu domácnostiam a firmám realizovať sa v ekologických aktivitách a investíciách do zelenej ekonomiky. Tiež budeme ešte viac podporovať a oceňovať neziskové organizácie, iniciatívy a komunity, ktoré sa aktívne zasadzujú za zelenší svet. A práve tento náš nový program, ktorým plánujeme ako značka v horizonte najbližších rokov rozvíjať svoje aktivity vo vzťahu ku klientom, zamestnancom aj celej spoločnosti, sme pred pár týždňami zverejnili ako Zelený manifest.

Spomínate aj interné opatrenia, ktoré vedú k znižovaniu uhlíkovej stopy. Ako sa VÚB banke v tejto oblasti darilo doteraz?

Vďaka nárastu digitalizácie a dlhodobému úsiliu prechádzať na elektronické zasielanie bankových výpisov a korešpondencie vo VÚB výrazne klesá celková spotreba papiera. V porovnaní so situáciou spred štyroch rokov bola jeho ročná úspora na úrovni až 100 ton. V prepočte je to 1700 zachránených stromov ročne. Toto číslo chceme ďalej zvyšovať.

Rovnako sa chceme zlepšovať aj v parametroch spotreby elektrickej energie, kde sme realizovali prvé nevyhnutné kroky, napríklad zavedením nových úsporných svetelných zdrojov či chladiacich zariadení. Usilujeme sa o to, aby sme pre našu centrálu a pobočky odoberali energiu z obnoviteľných zdrojov v stále väčšej miere. Do tejto sféry spadá aj manažment našich dodávateľov. Dnes je už samozrejmosťou, že pri výberových konaniach na partnerské firmy, či už ide o dodávanie technologického a materiálneho zabezpečenia, alebo organizáciu podujatí banky, sledujeme dôsledne aj environmentálnu stopu týchto aktivít.

V rámci ochrany životného prostredia ste sa rozhodli zúčastniť aj jedného z najväčších projektov výsadby stromov v novodobých dejinách Bratislavy. Do roku 2022 by na jej území malo pribudnúť 10-tisíc stromov a mali by vzniknúť tri nové mestské aleje. Ste pripravení pomáhať aj ostatným samosprávam v snahe stať sa zelenšími mestami?

Áno, podpora zelených iniciatív v mestách a obciach bude zohrávať stále výraznejšiu úlohu v našej stratégii spoločenskej zodpovednosti. Sme radi, že Nadácia VÚB sa zaradila medzi prvé organizácie, ktoré sa pridali k aktuálnej rozsiahlej iniciatíve výsadby stromov v hlavnom meste. S cieľom podporiť ochranu vzácnych mokradí v širšom centre Bratislavy sme sa v spolupráci s mestom podieľali aj na revitalizačných prácach v záhrade Prüger-Wallnerovcov pri Horskom parku. Tá bude vďaka tomu po dlhých rokoch opäť otvorená pre verejnosť.

Za ostatné dva roky sme zo zdrojov Nadácie VÚB prerozdelili formou grantov 170-tisíc eur medzi spolu 46 projektov s ekologickým zameraním po celom Slovensku. Tento rok sme našu pozíciu v tejto oblasti upevnili tým, že sme uviedli prvý ročník čisto environmentálne zameraného grantového programu.

Na podporu zelených iniciatív má Nadácia VÚB vo svojom grantovom programe Envirogranty pripravených 100 000 eur. Aký je o tento grant záujem? Máme na Slovensku dostatok aktivít, ktoré sa zaujímajú o životné prostredie?

Program Envirogranty sa stretol s obrovským záujmom. Už pri dizajnovaní jeho zámeru podporovať projekty mimovládnych organizácií zameraných na ochranu biodiverzity v prírode a rozvoj zelenej ekonomiky v regiónoch sme spolupracovali s poprednými nezávislými expertmi zo sféry ochrany životného prostredia. Tí identifikovali, že takáto forma podpory tretieho sektora na Slovensku doteraz absentovala.

Potvrdili to aj výsledky. Svoje žiadosti nám poslalo až 132 organizácií. Tešíme sa z toho, že deväť projektov v týchto dňoch získava našu podporu v celkovej výške viac ako 100-tisíc eur a že sa vďaka nim podarí urobiť budúci rok kus dobrej práce.

Na území Bratislavy sa Nadácia VÚB spojila aj s Novou Cvernovkou a jej aktivitami. Prečo ste si vybrali tento projekt a čo sa zatiaľ podarilo?

Spojenie Nadácie VÚB a Novej Cvernovky je silné už niekoľko rokov. V roku 2017, keď sme sa rozhodli stať kľúčovým partnerom živej kultúry tejto inštitúcie, bola Nová Cvernovka jedným z najprogresívnejších komunitno-kultúrnych projektov s celospoločenským presahom na Slovensku. A to sa aj potvrdilo. Sme hrdí na to, že sme dokázali byť pre tím Novej Cvernovky finančnou oporou v čase, keď sa stavala na nohy v nových priestoroch na Račianskej ulici.

Nová Cvernovka dnes pod svojou strechou spája nielen umelcov a dizajnérov, ale aj ďalšie osobnosti, aktívne v rámci verejného života. Ide stále intenzívnejšie výrazným príkladom aj v oblasti environmentálneho správania. V nasledujúcom období sme pripravení zužitkovať naše vzájomné vzťahy, skúsenosti a know-how, aby sme spoločne pomáhali uvádzať do slovenskej praxe princípy zelenej ekonomiky. Jedným z plánovaných spoločných projektov je aj otváranie diskusie o rekonštrukciách verejných budov a znižovaní ich energetickej náročnosti. Ide o oblasť, ktorá sa stáva veľkou prioritou Európskej komisie v rámci projektu European Green Deal s cieľom dosahovať systémové zmeny.

Tento článok vám prináša VÚB.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 268
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 482
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 273
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 244
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 924
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 867
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 141
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 856
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 653
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 545
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
životné prostredie, Banky, Životné prostredie, Klíma
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan

O klíme si kladieme falošné otázky.

22. jan
Policajti blokujú demonštrantov počas protestu proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v Jekaterinburgu.

Rusi demonštrovali proti Putinovmu režimu.

7 h
Nemocnice v Londýne sú pod tlakom.

Nový kmeň môže byť smrteľnejší.

11 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

K výhre sa zatiaľ nikto neprihlásil.

6 h
Centrum Viedne počas lovcdownu.

Vyťaženosť rakúskych hotelov vlani spadla na štvrtinu.

10 h
Madridčania sú na sneh zvyknutí z lyžovačiek, no nie sú naučení na to, že v snehu zapadne ich mesto.

Vláda však tvrdí, že je to príliš vysoký odhad.

14 h
Ilustračné foto.

Staré zmluvy o obchode na digitálnu ekonomiku nestíhajú.

17 h