Interaktívna mapa poradí, ktoré budovy sú bezbariérové

​​​Len málokto si vie predstaviť, ako sa žije život na vozíku, keď nemôžete urobiť krok nabok, aby ste sa vyhli prekážke, obrubník je príliš vysoký a schody bez pomoci nezdolateľné.

Uvedomuje si to aj spoločnosť Letmo, ktorá predáva vozíky od tých najlacnejších plne hradených typov až po prémiové modely pre vrcholovo aktívnych používateľov.

Pri svojom podnikaní si však všimli, že chýba informačná platforma, kde by boli všetky informácie o bezbariérovosti. Tieto poznatky boli často iba v podobe tlačených máp, elektronických PDF dokumentov alebo si ich ľudia vymieňali v diskusných fórach. Preto sa rozhodli vytvoriť interaktívnu mapu.

Projekt VozickarMAP sa začal v polovici roka 2019. Najprv vznikla webová stránka, ktorá sama umožňovala vkladanie objektov podľa definovaných kategórií. Neskôr bola mapa prenesená aj do podoby mobilných aplikácií na operačné systémy iOS a Android. Vďaka mape sa dá ľahko pracovať s GPS lokalizáciou a z fotky sa dá načítať poloha, čo urýchľuje a zľahčuje vkladanie.

Čo sa z mapy dozviete?

Na mape nájdete objekty služieb, ktoré musí každý deň zvládať každý človek – vozičkár nie je výnimkou. Sú tu označené úrady, školy, reštaurácie, obchody, WC či lekárne. Zároveň tu vozičkár nájde atribúty tohto miesta.

„WC je síce bezbariérové, ale sa používa ako sklad.“ Aj s takýmto textom sa môžete stretnúť pri objekte. Riaditeľ firmy Mirek Zeman hovorí, že toto je jazyk, ktorým vozičkári hovoria a ktorý pre nich vystihuje situácie, s ktorými sa dennodenne stretávajú.

Na projekte pracujú zamestnanci firmy Letmo, ktorí sú zároveň členovia neziskovej organizácie vozmen. Mapa zatiaľ pokrýva 3200 objektov v 23 kategóriách na Slovensku a v Česku, no už čoskoro by k nim mohlo pribudnúť Poľsko.

Zeman hovorí, že na Slovensku používajú ľudia mapu viac ako v Česku. Za posledných šesť mesiacov počet používateľov prekročil číslo 820. Firma tvrdí, že čím viac objektov bude v mape zaznamenaných, tým viac ľudí si na ňu klikne. Do konca roka 2020 by chceli prekonať hranicu 5000 opísaných objektov.

Detailný opis

Ivan Páleník hovorí, že aplikáciu využíva najmä pre jej logiku vyhodnocovania jednotlivých situácií, ktoré môžu vozičkárom pri prekonávaní bariér nastať.

„Páči sa mi, že neposudzuje bezbariérovosť, ktorá by mohla viesť k subjektívnemu pohľadu a tak nebezpečne vyhodnocovať prístupy, ktoré by neboli v konečnom dôsledku pravdivé,“ vysvetľuje.

Zeman vysvetľuje, že nepoužívajú farebné škály, skôr im ide o opis objektu.

„Pre mnohých aktívnych vozičkárov je malý schod akceptovateľný rovnako ako úzke dvere,“ hovorí Zeman. „Potrebujú o nich len vedieť a potom sami zvážia svoje sily, prípadne nutnosť sprievodu.“

Zeman hovorí, že táto spoločná aktivita funguje pre zamestnancov Letmo ako istý teambuilding. „Jednotliví kolegovia vidia skóre a v regionálnych komunitách vytvárajú svojou prácou pozitívny dosah,“ dodáva.

Nedostupné informácie

Páleník tiež oceňuje, že sa aj sám môže zúčastniť na mapovaní a tak pomôcť nejednému rovesníkovi. Aplikáciu využíva aj Zdeněk Haviernik. Sám síce vozík nepoužíva, no jeho dvaja synovia sú naň odkázaní.

Sám o sebe tvrdí, že je veľmi aktívny človek, a tak sa k tomu snaží viesť aj synov. A tak už štyri roky hľadá miesta na Slovensku aj v okolitých štátoch, kde sa dá dostať s elektrickým vozíkom.

„Slovensko a ani okolité štáty ešte nie sú celkom bez bariér pre vozičkárov,“ hovorí Haviernik. „Je to veľký boj sa niekam dostať.“

Spočiatku hľadal možnosti, ako sa dostať k informáciám o tom, kde je čo a ako prístupné. Veľa času strávil vyvolávaním a chatovaním. Mnohé informácie boli často nepresné.

„Keď vám chodiaci človek povie, že to je bezbariérové, tak to vždy nemusí byť pravda,“ dodáva Haviernik.

Jednoduché rozhranie

Potom narazil na VozickarMAP. Podľa neho najväčší prínos je v tom, že aplikácia je jednoduchá a zvládne ju aj 11-ročné dieťa. Jej rozhranie je pripravené tak, že používateľ, či už aktívny, alebo len hľadač, dokáže hneď dostať potrebné informácie. Priamo v zobrazení vidno, či informáciu zadal človek, ktorý je na vozíku, rodič dieťaťa, ktoré je na vozíku, či zdravý človek.

„Tým viem, ako sú informácie pravdivé a nehovoriac o nahrávaní fotografií vstupu alebo vjazdu na dané miesto v mape,“ hovorí.

Pán Haviernik mapu využíva hlavne vtedy, keď ide s deťmi niekam, kde ešte neboli a nevedia, ako to tam vyzerá.

„Je to presne to, čo tu na Slovensku ľudia na kolieskach potrebujú,“ hovorí.

Autor: Nina Hrabovská Francelová