BRATISLAVA . Štát aktuálne dlhuje dodávateľom zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu viac ako 90 miliónov eur.
Ako na štvrtkovej tlačovej konferencii uviedla výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK+ MED) Katarína Danková, kolaps hrozí nielen štátnym nemocniciam, ale aj ostatným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a dodávateľom zdravotníckych pomôcok.
Na dieru v rozpočte môžu doplatiť pacienti
Ak sa podľa SK+ MED finančná situácia v zdravotníctve nebude urgentne riešiť, doplatia na to najmä pacienti.
Asociácia upozornila, že slovenské zdravotníctvo potrebuje silnú finančnú injekciu v podobe dofinancovania. "Pandémia koronavírusu ešte viac prehĺbila dieru v rozpočte zdravotníckej kapitoly, ktorá dnes potrebuje na svoje dofinancovanie viac ako 500 miliónov eur," konštatovala Danková.
Zástupcovia firiem združených v asociácii SK+ MED preto vyzývajú kompetentných na otvorený dialóg o dofinancovaní zdravotníctva zo štátneho rozpočtu a koncepcii riešenia pohľadávok voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok.
Oneskorené platby
Aktuálne majú neuhradené faktúry voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok splatnosť po 285 dňoch.

"Takmer rok musíme udržať naše firmy, ktoré na Slovensku podnikajú a dodávajú zdravotnícke pomôcky v solídnej kondícii. Platiť dane, odvody či mzdy a to napriek tomu, že od obchodného partnera, ktorým je v tomto prípade štát, dostaneme úhradu za poskytované služby takmer po roku," dodala Danková.
Asociácia od rezortu očakáva, že predstaví v krátkom čase aj koncepciu štátu, ktorá zabráni generovaniu dlhov v zdravotníctve, otvorí priestor pre vstup inovatívnych medicínskych technológií a modernej terapie na trh s cieľom zlepšiť zdravotnú starostlivosť, kvalitu a dĺžku života slovenských pacientov. Výkonná riaditeľka SK+ MED doplnila, že dnes je viac ako inokedy dôležité upriamiť pozornosť na zdravotníctvo.
Dedičstvo predchádzajúcich vlád
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že je otvorené diskusii s asociáciou dodávateľov zdravotníckych pomôcok, prioritne však svoje splátky musia riešiť s inštitúciami, s ktorými sú v priamom obchodnom vzťahu, uviedla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR.
Nie lichotivú ekonomickú situáciu koncových nemocníc si podľa nej rezort uvedomuje, aj preto rokuje o ďalšom oddlžení, ktoré by malo byť posledné.
"Faktom je, že 'dedičstvo', ktoré zanechali predchádzajúce vlády z hľadiska dlhov nemocníc, je na čísle viac ako 520 miliónov eur z hľadiska čísla záväzkov po lehote splatnosti na úrovni istiny. To sú záväzky 13 fakultných a univerzitných nemocníc k 31. júlu tohto roka," skonštatovala hovorkyňa.
Chobotnica biznisov
Prioritou vedenia ministerstva je podľa Eliášovej postupne dostať nemocnice do efektívneho hospodárenia "rozpletením chobotnice biznisov".
"V programovom vyhlásení vlády sme sa zároveň zaviazali, že pre štátne nemocnice zavedieme centrálne riadenú prípravu rozpočtu a jeho priebežné vyhodnocovanie, jednotný ekonomický softvér, centrálne obstarávanie, riadenie platieb a viacstupňové schvaľovanie objednávok a zmlúv," pripomína.
Ministerstvo zdravotníctva SR považuje za dôležitú tiež výmenu vedenia v niektorých nemocniciach, ktoré nakladali nehospodárne s verejnými financiami.
Rezort zdravotníctva už podľa hovorkyne pripravil a realizuje konštruktívne kroky na zlepšenie hospodárenia nemocníc.
"Už dnes sú riaditelia štátnych nemocníc odmeňovaní v závislosti aj od dosiahnutých hospodárskych výsledkov, no plánujeme kroky nastaviť ešte efektívnejšie," priblížila.