NKÚ: Rozpočet verejnej správy musí reagovať na pandémiu

Kontrolóri upozorňujú na riziká spojené s ďalším výpadkom odvodových príjmov.

Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →

BRATISLAVA. Národní kontrolóri upozorňujú vedenie Sociálnej poisťovne a aj vládu na riziká spojené s ďalším výpadkom odvodových príjmov pre zvýšenú mieru nezamestnanosti, ale aj pretrvávajúce dopady ochorenia COVID-19 na celý podnikateľský sektor.

Tento negatívny jav sa zároveň môže výrazne premietnuť aj do platobnej schopnosti zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Analytici Najvyššieho kontrolného úradu SR v priebežnom monitoringu vývoja štátneho rozpočtu verejnej správy upozorňujú aj na nedostatočné čerpanie európskej finančnej pomoci, ktorá je na úrovni 35 % jedna za najnižších v EÚ.

Miera nezamestnanosti sa dramaticky nezvýšila

Slovenskú ekonomiku výrazne zasiahli opatrenia, ktoré bolo potrebné prijať na minimalizáciu dopadov pandémie.

Zatváranie prevádzok spojené s rekordným prepadom tržieb, produkcie a exportov vo všetkých oblastiach hospodárstva sa výrazne prejavilo na prepade rastu HDP.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Zamestnanosť v priemysle klesla aj v júli, trinásty mesiac po sebe Čítajte

V júni zaznamenalo Slovensko po prvýkrát od začiatku krízy vyšší výber DPH ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka.

Najvyšší kontrolný úrad SR zároveň konštatuje, že miera nezamestnanosti sa nijako dramaticky nezvýšila. V letných mesiacoch sa miera nezamestnanosti ustálila na úrovni 6,6 %.

Národná rada SR schválila v závere minulého roku rozpočet, ktorý počítal pre rok 2020 s deficitom na úrovni 0,49 % HDP. Poslanci na júnovej schôdzi parlamentu schválili zmeny v štátnom rozpočte.

Rezort financií na základe doterajšieho vývoja odhaduje, že deficit štátneho rozpočtu dosiahne úroveň viac ako 11 % HDP.

Kontrolný úrad opakovane konštatuje, že Slovensko síce patrí medzi krajiny s nižším dlhom, ale v dobrých ekonomických časoch vláda nevyužila šancu na vytvorenie rezervy na horšie časy.

Najväčší objem peňazí smeroval do rezortu práce

V prvých šiestich mesiacoch sa uskutočnilo viac ako 1 200 rozpočtových opatrení. Na boj proti pandémii a pomoc pri naštartovaní ekonomiky sa od februára do júna vykonalo 26 opatrení v sume 1,14 mld. eur.

Najväčší objem peňazí smeroval do rezortu práce, ktorý 220 mil. eur využíva na podporu udržania zamestnanosti.

Podnikateľov mohlo vďaka 200-miliónovej finančnej injekcii vlády cielene podporiť ministerstvo hospodárstva a 122 mil. eur bolo určených na nákup zdravotníckeho materiálu a pomôcok pre Štátne hmotné rezervy SR.

Výraznú finančnú podporu nasmerovala vláda do Sociálnej poisťovne, v prvom polroku v sume takmer 670 mil. eur. Vďaka tomu bola podľa NKÚ zachovaná platobná schopnosť poisťovne.

Išlo hlavne o vyplácanie nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti. Napríklad vyplácanie nemocenských dávok sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho kalendárneho roka zvýšilo bezmála o 70 %.