BRATISLAVA. Väčšina miest na Slovensku bude schopná minimálne v nejakom rozsahu zaviesť separovanie kuchynského odpadu, problematickejším však bude pre ne splnenie povinností úpravy odpadu pred uložením na skládku.
Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček to uviedol v súvislosti s aktuálnou diskusiou o povinnosti samospráv zabezpečiť od 1. januára 2021 separovanie kuchynského bioodpadu.
"Väčšina miest už má zavedený zber takzvaných zelených bioodpadov, vie preto v nejakom rozsahu zaviesť aj zber kuchynských odpadov, najmä tých rastlinného pôvodu," spresnil Rybníček.
Samosprávy by mali dostať viac času
Apeluje zároveň na čo najrýchlejšie prijatie avizovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, na základe ktorej by sa mestá mohli pripravovať.
"Vyhláška by mala podrobnejšie upravovať všetky možnosti nakladania s kuchynskými odpadmi s prioritnejšou orientáciou na zber kuchynských odpadov rastlinného pôvodu, aspoň do nejakého termínu, kým si trh nevytvorí dostatočné kapacity na spracovávanie aj kuchynských odpadov živočíšneho pôvodu či zvyškov jedál," myslí si Rybníček.
Návod na využitie kompostární
Upozornil na to, že väčšina miest disponuje kompostárňami, preto by podľa neho pomohol návod envirorezortu, ako využiť tieto kompostárne aj na spracovávanie kuchynských odpadov.
Za problematickejšie ako spustenie samotného zberu v termíne od januára 2021 vníma spolu s ďalšími členmi Únie miest Slovenska splnenie si povinnosti úpravy odpadu pred uložením na skládku.
"Tiež by sme uvítali nastavenie priaznivejších podmienok pre financovanie triedeného zberu a vzťahov Organizácie zodpovednosti výrobcov a miest, aby triedenie odpadu skutočne mohlo napredovať, aby boli jasné povinnosti jednotlivých subjektov pri komunálnom odpade a aby sa zabránilo tomu, že niektoré mestá ostanú bez Organizácie zodpovednosti výrobcov a financovania triedeného zberu," doplnil prezident Únie miest Slovenska.
Menej komunálneho odpadu
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu.
Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.
Samosprávy nezvládnu povinnosti pri triedení kuchynského odpadu ČítajtePri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 percentách územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v utorok navrhlo odloženie termínu spustenie povinnosti, argumentuje nepripravenosťou samospráv i samotného systému triedeného zberu, poukazuje pritom na to, že nie je doriešené nielen technické zabezpečenie zberu, ale i prevoz a zhodnotenie bioodpadu.
Envirorezort z termínu ustúpiť nechce, poukazuje pritom na to, že ide o dlhodobo odkladaný záväzok, ktorý Slovensko neplnilo, myslí si tiež, že samosprávy sa na túto novú povinnosť mohli pripravovať.
Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Juraj Smatana však deklaruje, že rezort nebude pokutovať obce, ktoré zdokladujú, že sa snažia plniť svoje povinnosti.