BRATISLAVA. Slovenské orgány nevyužili všetky možnosti, aby zaručili efektívne a transparentné vynakladanie 450 miliónov eur určených poľnohospodárom.
Tento systém priamych platieb garantuje Pôdohospodárska platobná agentúra.
Problémy v cielenej kontrole aj legislatíve
Na základe záverov kontroly Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) konštatuje, že systému chýba cielená kontrola a trpí nedostatkami v legislatíve.
Zároveň upozorňuje, že finančnú podporu z európskych i slovenských zdrojov mohol v rokoch 2015 až 2019 aj preto získať akýkoľvek žiadateľ bez preukázania právneho vzťahu k podporenej pôde.
Informovala o tom riaditeľka Odboru komunikácie a styku s verejnosťou NKÚ Janka Burdová.
Chýbala kontrola v teréne
Pôdohospodárska platobná agentúra nebola podľa NKÚ schopná kontrolovať v teréne aktívne plnenie záväzkov žiadateľov pre nízky počet kontrolórov.
Otázniky odhalili národní kontrolóri aj pri výbere subjektov, ktoré mali agentúrnu kontrolu na mieste podstúpiť.
NKÚ odporúča platobnej agentúre kroky, vďaka ktorým bude proces prideľovania dotácii otvorený, transparentný.
Pozitíva elektronizácie
Elektronizácia procesov bude podľa NKÚ minimalizovať chybovosť a bude dôležitým protikorupčným nástrojom v rámci agentúry i rezortu pôdohospodárstva.
NKÚ SR preveril nielen legislatívu Slovenska a jej súlad s európskym právom, ale aj nastavenie systému priamych platieb – od podanej žiadosti poľnohospodára, cez kontroly na mieste vykonané PPA až po vyplatenie finančných prostriedkov.
„Aj touto kontrolou bola opakovane potvrdená vysoká miera rizika súvisiaca s netransparentným procesom posudzovania i schvaľovania žiadostí v rámci agentúry. Otáznikom je tiež efektívnosť pri nakladaní s národnými a európskymi zdrojmi, ktoré pri priamych platbách navyše neprechádzajú štandardnými kontrolnými procesmi ako je tomu pri iných eurofondových programoch. Nedostatočná vnútorná kontrola pritom vytvára podhubie pre korupčné správanie," konštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.
Nárok na priame platby
Systém priamych platieb tvorí podľa NKÚ rozsiahla schéma rôznorodých podpôr, ktoré sú financované z európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a tiež zo štátneho rozpočtu.
Po splnení stanovených podmienok sú v EÚ priame podpory nárokovateľné.
"Ak žiadateľ, právnická či fyzická osoba deklaruje, že splnil legislatívne požiadavky, získava finančné prostriedky len na základe predloženia žiadostí o podporu. Systém pritom nie je riadený širšími národnými mechanizmami kontroly platnými pre eurofondy," uviedla Janka Burdová.
"Jedinými riadiacimi a zodpovedajúcimi subjektami za oblasť priamych podpôr je rezort pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra ako akreditovaná platobná agentúra. Certifikačným orgánom je spoločnosť Deloitte, ktorá neidentifikovala žiadne významné riziko vo fungovaní systému či agentúry," ozrejmila Janka Burdová.
Významným nedostatkom je aj nedostatočné personálne zabezpečenie útvarov kontroly. Na jedného kontrolóra agentúry pripadá až 70 kontrol ročne.
Slabé miesta platnej legislatívy
V prípade najpočetnejšej skupiny žiadostí o jednotnú platbu na plochu, kde je objem financií na úrovni približne 160 mil. eur ročne, dokážu kontrolóri PPA preveriť na mieste len 5 % prijímateľov z takmer dvadsiatich tisíc.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly poukázala aj na viaceré slabé miesta platnej legislatívy pre priame podpory.
Najvážnejším je chýbajúca povinnosť preukazovať právny vzťah žiadateľa k pôde, na ktorú žiada podporu.
Platby tak môžu byť uhradené akémukoľvek žiadateľovi bez ohľadu na to, či je alebo nie je vlastníkom, nájomcom či podnájomcom pôdy. Druhým nedostatkom je zabezpečenie účelnosti.
"Priame platby nemajú slúžiť na vyrovnávanie straty z iného podnikania či činnosti žiadateľa a profitovania zo systému," uzavrela Janka Burdová.
