SME
Piatok, 21. január, 2022 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Škodí repka včelám? Odborníci si to nemyslia

Fakty a mýty o repke olejnej.

(Zdroj: Raquel Pedrotti, Unsplash)

Keby ste v polovici júla prišli do Leopoldova, stretli by ste tu viacero kamiónov plne naložených repkou olejnou. Už pätnásť rokov sa tu nachádza najväčší výrobca biopalív v strednej Európe.

O repke koluje viacero mýtov a ľudia si kladú mnohé otázky. Je škodlivá pre pole? Používa sa pri jej pestovaní viac chémie ako napríklad pri pšenici či kukurici? Dostávajú za ňu poľnohospodári väčšie dotácie? Škodí včelám? Na viaceré z nich sme sa pozreli.

Ohrozuje repka včely?

Výrobca biopalív Envien Group denne prijíma stovky ton repky olejnej, keďže jeden náves s 25-tonovým nákladom trvá vyprázdniť iba sedem minút. Potom ďalší a ďalší, takto to prebieha počas celého dňa. Najskôr odoberú vzorku, skontrolujú vlhkosť semien aj výskyt neželaného lipkavca a pošlú ju do laboratória určiť olejnatosť a základné výživové hodnoty.

Keby niečo nebolo v poriadku, vrátili by ju späť na reklamáciu. Deje sa to len minimálne aj vďaka pravidelnému ošetrovaniu repky počas jej rastu. Na chemické postreky však ochranári často ukazujú prstom a veľa sa o nich debatuje aj v internetových diskusiách. Podľa nich by sa nemali používať, pretože ohrozujú včely. Aká je teda skutočnosť?

„Keď farmár nekomunikuje so včelármi vo svojom okolí a repku začne striekať chémiou počas plného kvetu, porušuje správnu farmársku prax a robí zlé meno ostatným farmárom. V návode na použitie chemických prípravkov je totiž uvedené, že sa nesmú používať v čase letu včiel. Môže sa to stať, ale vždy je za tým individuálny ľudský faktor,“ vysvetľuje Dagmar Martvoňová zo Združenia mladých farmárov na Slovensku.

Podľa nej včelári oceňujú pestovanie repky vo svojom okolí, pretože je významným zdrojom peľu a nektáru a v južných častiach Slovenska je pre včely prvou veľkou znáškou v roku. Bez nej by si včely v niektorých častiach roka hľadali potravu omnoho náročnejšie.

„Repku vnímam ako dobrú medonosnú plodinu. Jej intenzívne pestovanie však ukazuje, že chemickými postrekmi je riziková predovšetkým pre včely a ostatný hmyz. Na druhej strane olej z repky pestovanej v systéme ekologického poľnohospodárstva je jedným z výživovo najkvalitnejších olejov vyprodukovateľných na Slovensku, je na úrovni panenského olivového oleja,“ hovorí environmentalista Daniel Lešinský.

Je to teda na komunikácii farmára s včelárom, aby si naplánoval používanie chemických prípravkov a nepoužil ich v nevhodnom okamihu.

„Repka, rovnako ako iné plodiny, sa ošetruje. Množstvá sú však primerané, dokonca na nižšej úrovni ako pri cukrovej repe a na podobnej úrovni ako v prípade pšenice,“ dodáva expert spoločnosti Poľnoservis Radoslav Jonáš.

Dáva Únia viac dotácií na pestovanie repky?

„Dotácia repky olejnej vo forme špeciálnych platieb neexistuje. Podpora sa poskytuje len na počet obhospodarovaných hektárov poľnohospodárskej plochy bez ohľadu na pestovanú plodinu,“ hovorí Daniel Hrežík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Pestovanie repky olejnej teda nespadá medzi špecializovanú rastlinnú výrobu. Takou sú napríklad vybrané druhy ovocia a zeleniny, chmeľ, cukrová repa a bielkovinové plodiny ako hrach, fazuľa či sója.

„Okrem toho sa na niektoré plodiny vzťahuje štátna pomoc Zelená nafta, nie však na repku olejnú,“ dodáva Hrežík.

Repka napriek tomu jedno zvýhodnenie má, nesúvisí však s jej pestovaním. Ide o sadzbu dane pri povinnom primiešavaní biozložiek do pohonných hmôt, vďaka čomu je repka zaujímavá aj bez špeciálnych poľnohospodárskych dotácií.

Najčastejšie sa z nej vyrába jedlý olej, krmivo pre hospodárske zvieratá a prvá generácia biopalív, čím sa výrazne podporil jej odbyt. Ako sa vyvíja v čase jej celková výmera a koľko sa jej pestovalo pred 20 rokmi?

Vytláča repka ostatné plodiny?

Častým argumentom v neprospech repky olejnej je aj názor, že vytláča ostatné plodiny a na poliach jej je neúmerne veľa. Kým na prelome milénií zaberala 94-tisíc hektárov pôdy, v roku 2019 to bolo 147-tisíc hektárov. Svoju rozlohu však nerozšírila ako jediná.

Štatistický úrad Slovenskej republiky dlhodobo sleduje výmeru osiatych poľnohospodárskych plodín a jej vývoj je pozitívny pre viacero kategórií. Nárast zaznamenala napríklad aj kukurica zo 165-tisíc hektárov na 198-tisíc. Na porovnanie, pšenica sa v súčasnosti pestuje na 408-tisíc hektároch. Naopak, zemiaky klesli z 27-tisíc hektárov na 8-tisíc, slnečnica zo 70- na 49-tisíc a cukrová repa z 32- na 22-tisíc hektárov.

„Nemyslíme si, že by repka vytláčala ostatné plodiny, avšak namiesto jej veľkej výmery by bolo dobré pestovať aj plodiny, ktoré skončia na stole slovenských spotrebiteľov ako napríklad zelenina a ovocie,“ tvrdí Martvoňová.

Okrem samotného rastu či poklesu však treba sledovať aj to, na koľkých percentách územia krajiny sa daná surovina nachádza. Zdravý agroeko systém totiž potrebuje rôznorodosť, striedanie plodín, úseky kvitnúcich trávnatých porastov aj nelesnú drevinovú vegetáciu.

„Problém nastáva vtedy, keď je pestovanie niektorej plodiny v jednom čase na priveľkej rozlohe, teda na viac ako 30 percentách ornej pôdy v danom regióne. Problémom sú aj lány väčšie ako 20 hektárov, ktoré nie sú rozčlenené zelenou, chemicky neošetrovanou infraštruktúrou,“ tvrdí environmentalista Daniel Lešinský a dodáva, že vhodnou zelenou infraštruktúrou môžu byť napríklad remízky alebo lúčne biopásy.

„Repka sa na Slovensku pestuje na ôsmich percentách poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje jedenásť percent ornej pôdy. Osevný plán však stanovuje hranicu až do 15 percent,“ odpovedá Jonáš.

Namiesto otázky, či nie je repka na poliach zastúpená až príliš, by teda malo zaznieť skôr to, prečo sa farmári prikláňajú k jej pestovaniu. Združenie mladých farmárov na Slovensku v tom má jasno.

„V porovnaní so špeciálnou rastlinnou výrobou je obchodovateľná za veľmi dobré ceny, má jednoduchý agrotechnický postup a veľmi dobre sa pestuje vo veľkých výmerách. Navyše, pri jej pestovaní nie je potrebné také množstvo výkonu fyzickej práce ako pri pestovaní zeleniny alebo ovocia,“ odhaduje Martvoňová.

Škodí repka pôde?

Okrem dotovania repky a jej prílišného rozmachu odporcovia namietajú aj tým, že pôdu oberá o veľa živín. V skutočnosti je však obľúbená ako medziplodina alebo predplodina.

Jej hlavnou výhodou je, že repková slama a korene zostávajú na poliach, vďaka čomu pri zaorávaní pôsobia ako prirodzené hnojivo a do pôdy vracajú potrebné živiny. Na jeden hektár pôdy zostávajú z rastliny zhruba tri tony biomasy. Repka má zároveň hlboký koreňový systém a živiny čerpá z väčšej hĺbky ako väčšina iných plodín.

Repka teda, paradoxne, pôde pomáha a zabezpečuje lepšiu úrodnosť pre následne siatu plodinu. Na pôde sa nachádza desať až jedenásť mesiacov v roku, kedy ju kryje počas horúčav, bráni jej odvievaniu vetrom, zadržiava vlahu a chráni ju pred eróziou.

Napriek tomu sa môže stať, že množstvo repky olejnej postupne ubudne. Síce je to skôr otázkou dlhodobého vývoja, no generálny riaditeľ Envien Group Peter Kostík takú verziu naznačuje.

„Vývoj v oblasti biopalív sledujeme veľmi podrobne a intenzívne. Momentálne to chce smerovať k tomu, že klasické pôvodné poľnohospodárske vstupy by sa čiastočne mali nahrádzať za pokročilejšie. Ide najmä o vstupy na báze odpadov,“ vysvetľuje Kostík.

Ak sa trend nezmení, môže sa stať, že keď v budúcnosti prídete do Leopoldova v lete, stretnúť kamión s repkou olejnou už nebude tak jednoduché. Dovtedy však bude repka hrať dôležitú úlohu v potrave pre včely, hnojive pre pôdu aj v rámci výroby biopalív, predovšetkým v nasledujúcich rokoch.

„Biopalivá dnes predstavujú jediný reálny nástroj, akým môžeme splniť dohodnutú úroveň znižovania emisií a povinný podiel obnoviteľných zdrojov v doprave,“ hovorí Jonáš.

Zatiaľ čo na Slovensku sa tento druh paliva dostal do popredia až na prelome storočia, vo Švédsku ho používajú od konca 80-tych rokov. Populárny je hlavne preto, že pri spaľovaní biopalív sa vytvára do 90 percent menej emisií CO2 ako v prípade spaľovania konvenčného paliva v motore na naftu.

V Štokholme sa v roku 2007 zaviazali používať do roku 2025 len autobusy poháňané obnoviteľnými zdrojmi energie. Podarilo sa im to však omnoho skôr, keď v septembri 2018 hlásili, že vo vozovom parku ich mestskej hromadnej dopravy sa už nachádzajú len vozidlá jazdiace na biodiesel, biometán a etanol.

„Biopalivá nie sú len nejaký výmysel, ale dôležitý nástroj na plnenie vážnych environmentálnych záväzkov, ktoré ako krajina musíme plniť,“ uzatvára Jonáš.

Tento článok vám prináša Poľnoservis.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  3. Mecom ide na zelenú
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  6. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  7. Marrákeš je červená perla Maroka
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  9. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  10. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  1. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  2. Ekologicky sa zeleniť je časom overený hit
  3. Pripomíname dôležitý dátum –31. januára 2022
  4. Vysoká spotreba vody? Môže to byť nepovšimnutý únik vody
  5. 7 predsavzatí, ktoré pomôžu nielen vám
  6. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  7. Medzi kritické ochorenia pribudli autizmus, celiakia či malária
  8. Poisťovne pod značkou Union prichádzajú na prvú pobočku pošty
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Garmin predstavil dlho očakávanú radu športových hodiniek
  1. Predplatné SME.sk len za 29 eur 6 810
  2. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 5 898
  3. Marrákeš je červená perla Maroka 5 415
  4. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 4 799
  5. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 3 551
  6. Cukrovkári a covid-19 2 645
  7. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 455
  8. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 2 410
  9. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 2 319
  10. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 1 668
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Konvoj amerických vojakov prechádzajúci Slovenskom.

Rusko úspešne ovplyvňuje mienku ľudí na Slovensku.


5 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Manévre sa začali už v apríli.


a 2 ďalší 2 h

Neprehliadnite tiež

Pôvodná vizualizácia projektu Lomnické korzo.

Príbeh skupiny Esin poznačili spory s farmárom Františkom Oravcom.


3 h
Ruská centrálna banka.

Centrálna banka vidí možné ohrozenie finančnej stability, blahobytu ľudí a menovej suverenity.


TASR 8 h
Ilustračné foto.

V mnohých prípadoch neexistuje možnosť overiť si, či recenzie napísali spotrebitelia.


SITA 8 h
Ilustračné foto.

Otvorené drevo má za cieľ transparentné nakladanie s drevom v lesoch.


SITA 8 h

Blogy SME

  1. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  2. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  3. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  4. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  5. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Medzipohlavné rozdiely v deľbe práce
  6. Inštitút strategických politík: Ničivá druhá vlna COVID-19 v Indii môže predznamenať úpadok Módího moci
  7. Miroslav Pollák: Utečenci a „ekonomickí migranti“
  8. Milan Kuruc: Čomu pomohol odporúčaný homeoffice?
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 13 908
  2. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 5 671
  3. Pavel Macko: Vodka a cigary? 5 385
  4. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 5 315
  5. Tereza Krajčová: Anglický denník: 21. Posledné razy, ktoré mi zlomili srdce 4 273
  6. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 4 074
  7. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 398
  8. Tomáš Harustiak: Biblický Exodus Izraelitov z Egypta sa nikdy neodohral 2 439
  1. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  2. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  3. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  4. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  5. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  6. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  7. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  8. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
Skryť Zatvoriť reklamu