Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu sa zmení na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Poslanci parlamentu vo štvrtok schválili v zrýchlenom konaní vládny návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Ministerstvo prevezme kompetencie
Novovzniknuté ministerstvo prevezme pôsobnosť úradu vicepremiéra v oblasti investícií a informatizácie k 1. júlu a pôsobnosť ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v oblasti regionálneho rozvoja k 1. októbru.
Novela kompetenčného zákona nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia okrem lehôt prechodu pôsobnosti na nové ministerstvo a časti o úprave zákona o rozpočtových pravidlách.
"Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia," vyplýva z predkladacej správy k novele kompetenčného zákona.
Ďalším cieľom je v súlade s programom vlády legislatívny proces na vládnej úrovni a tvorba strategickej vízie.
Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) informoval, že cieľom návrhu je zlepšiť implementáciu európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s programovým vyhlásením vlády, ako aj urýchliť prijímanie opatrení na potlačenie a zmierňovanie následkov ochorenia Covid-19.
Z eurofondov je totiž možné prefinancovať viaceré opatrenia na boj s pandémiou.
K ďalším zámerom návrhu zaradil zabezpečiť kontinuálne a neprerušené čerpanie eurofondov v programovom období 2014 - 2020, ukončovanie obdobia 2007 - 2013 a prípravu nového obdobia 2021 - 2027.
"Stav implementácie a miera čerpania programového obdobia 2014 - 2020 je alarmujúci, vykonanie uvedených zmien v čo najkratšom časovom horizonte je kľúčové. Napraviť treba nevyhovujúci stav prípravy programového obdobia 2021 - 2027, ktoré v porovnaní s predchádzajúcimi programovými obdobiami výrazne mešká a je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na rozbehnutie procesu prípravy Partnerskej dohody, operačných programov a implementačnej štruktúry," povedal Holý.
Cieľom je podľa vicepremiéra tiež vytvoriť právny rámec a inštitucionálne zázemie pre podpredsedu vlády (teda pre Holého), aby mohol čo najskôr zabezpečovať plnenie úloh z programu vlády, a to vytvorením určených mechanizmov na zefektívnenie legislatívnej činnosti na úrovni vlády a koordináciou činností ústredných orgánov štátnej správy pri naplnení vládneho programu.
"Okrem toho je cieľom tohto návrhu vytvoriť pre podpredsedu vlády potrebný právny rámec pre posudzovanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti interných a externých právnych služieb a právnych zastúpení, ako aj interných a externých konzultačných služieb ekonomického, finančného, právneho a odborného charakteru, ktoré vykonávajú alebo obstarali subjekty verejného sektora," dodal Holý.
To podľa neho umožní nájsť zdroje z vnútorných rezerv a zaviesť transparentné mechanizmy využívania týchto služieb.
Výhrady mal aj Dostál
Viacerí poslanci, najmä za opozičný Smer, ale aj Ondrej Dostál z vládnej SaS, mali v rozprave výhrady k dôvodom na skrátené konanie o návrhu novely kompetenčného zákona.
"Je však otázne, či to je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že nie. Pred štyrmi rokmi som presne takýto postup kritizoval u tretej Ficovej vlády, keď tiež tesne po schválení programového vyhlásenia vlády prišla do parlamentu s novelou kompetenčného zákona tvrdiac, že vyplýva to z programového vyhlásenia vlády," povedal Dostál s tým, že nie sú splnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
"Teraz sa situácia zopakovala, opozícia to kritizovala, nemal som odvahu to obhajovať, lebo dôvody na to nie sú," dodal poslanec.
Za problematické označil najmä ustanovenie, ktoré sa týka prechodu legislatívnych činností ostatných ústredných orgánov štátnej správy do kompetencie podpredsedu vlády. Poukázal na to, že tieto ostatné ústredné orgány nemajú úplne rovnaké postavenie vo vzťahu k vláde. "Nemyslím si, že všetky ústredné orgány štátnej správy sú podriadené vláde," dodal.
Je podľa neho žiaduce, aby inštitúcie ako Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý kontroluje aj ministerstvá, boli nezávislé.
"Tieto inštitúcie by mali byť nezávislé aj v tom, akým spôsobom sa vyjadrujú k právnemu prostrediu, v ktorom pôsobia," podotkol.
S týmto zámerom podľa neho vyjadrila nesúhlas aj Nadácia Zastavme korupciu. Tá podľa Dostála privítala, že sa nový kabinet zaviazal posilniť nezávislosť kontrolných orgánov, tento návrh však podľa nich ide opačným smerom.
Dostál poznamenal, že Úrad pre verejné obstarávanie aj Protimonopolný úrad sa tiež vyjadrili nesúhlasne o tejto zmene.
"Keď nás upozornia, že tam je nejaký problém, tak by sme to mali brať do úvahy," zdôraznil. Nepovažuje teda za správne odobrať kompetenciu zabezpečovať legislatívnu činnosť Protimonopolnému úradu a Úradu pre verejné obstarávanie.
Vyjadril sa za to, aby sa poslanci vrátili k rozprave ešte v piatok a sporné ustanovenie vypustili. Upozornil tiež na to, aby sa nestalo, že bude zákon vetovaný prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová navrhla, aby sa o tomto návrhu hlasovalo v piatok o 11:00 h. Skonštatovala, že je to vydiskutované aj s lídrami koaličných strán.
Vyjadrenia Dostála podporili aj niektorí poslanci opozičného Smeru. Ján Ferenčák uviedol, že nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. "Vynechal sa dialóg, medzirezortné pripomienkové konanie, tripartita, vyjadrenie verejnosti, a to je neospravedlniteľné," vyhlásil.
Zita Pleštinská z OĽaNO argumentovala tým, že návrh zákona odobril parlamentný ústavnoprávny výbor. Podľa nej je potrebné dať tomu šancu, a potom sa môže hodnotiť. Poukázala tiež na nízke čerpanie fondov.
