BRUSEL. Európska únia bude úspešná, iba ak sa všetci jej členovia zamerajú na dosiahnutie udržateľného rastu.
Vyplýva to z odporúčaní, ktoré v stredu zverejnila Európska komisia (EK) v rámci balíka správ o jednotlivých krajinách EÚ.
Správa EK analyzuje hlavné sociálno-ekonomické výzvy v každom členskom štáte.
Eurokomisia upozorňuje na nerovnosti
Správy o členoch EÚ obsahujú analýzu odrážajúcu ročnú stratégiu udržateľného rastu. Hodnotí sa v nich, ako jednotlivé krajiny implementujú Európsky pilier sociálnych práv a hodnotenie sa venuje štyrom aspektom: environmentálna udržateľnosť, zvyšovanie produktivity, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.
V správach sa prvýkrát hodnotí aj pokrok, ktorý dosiahli členské štáty pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a vyzdvihujú sa makroekonomické politiky a politiky zamestnanosti.
Okrem toho sa analyzujú aj výzvy a príležitosti, ktoré pre každú krajinu vyplývajú z klimatickej a energetickej transformácie, a identifikujú sa priority, ktoré sa majú podporovať z Fondu na spravodlivú transformáciu (JTF).
Výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis pri tejto príležitosti zdôraznil, že nerovnováhy v EÚ sa zmenšujú a odporučil, aby členské štáty pokračovali v pozitívnom trende a v reformách, ktoré zabezpečia odolnosť ekonomík voči budúcim zmenám.
Komisia upozornila, že zamestnanosť v Európe je rekordne vysoká, avšak nerovnosti pretrvávajú a preto treba zintenzívniť boj za väčšiu rovnosť, čo znamená posilniť sociálny rozmer európskeho semestra a plne implementovať Európsky pilier sociálnych práv.
EÚ chce prostredníctvom Európskej zelenej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Správy EK obsahujú analýzu, ktorá sa zvlášť venuje otázkam environmentálnej udržateľnosti vrátane analýzy reforiem a najdôležitejších investičných potrieb v oblastiach, ako sú energetika, doprava a energetická náročnosť budov.
Reformy sú na slabej úrovni
Výzvou podľa EK zostáva rast produktivity, a to najmä so zreteľom na demografickú zmenu.
Nedostatočné investície, starnutie pracovnej sily a nedostatok zručností či nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami sú faktory, ktoré brzdia potenciálny rast.
Situácia členských štátov sa z hľadiska dlhov a udržateľnosti aj naďalej veľmi líši.
Deficity verejných financií v EÚ začali v priemere opäť rásť a súčasná vysoká úroveň verejného dlhu predstavuje pre niektoré členské štáty zdroj zraniteľnosti.
Komisia skonštatovala, že pokiaľ ide o vykonávanie odporúčaní z roku 2019, dobré výsledky sa dosiahli v oblasti finančných služieb a aktívnych politík trhu práce.
Avšak v oblastiach, ako je hospodárska súťaž na trhu so službami či zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zavádzanie reforiem zostalo na slabej úrovni.
Správa EK naznačila, že cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe je identifikovať vznik potenciálne škodlivých makroekonomických nerovnováh, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť hospodársku stabilitu v konkrétnom štáte, eurozóne alebo v EÚ ako celku, predchádzať vzniku takýchto nerovnováh a odstraňovať ich.
Podľa výsledkov hĺbkových preskúmaní EK vyplýva, že Cyprus, Grécko a Taliansko najviac vykazujú nadmerné nerovnováhy, čiže pomery verejného dlhu k HDP nad 100 %, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko stále vykazujú nerovnováhy, Bulharsko prestalo vykazovať nerovnováhy.
Komisia prijala návrh na aktualizáciu usmernení pre politiky zamestnanosti, v ktorom sa predstavujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti.
V usmerneniach sa spomínajú spravodlivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky, zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem, posilnenie úlohy sociálnych partnerov a potreba venovať väčšiu pozornosť skupinám s nižším a stredným príjmom, pokiaľ ide o spravodlivé mzdy umožňujúce dôstojnú životnú úroveň.
Súhrnné zistenia správ o jednotlivých krajinách eurokomisia prediskutuje s Európskym parlamentom a v nadchádzajúcich mesiacoch bude spolupracovať s členskými štátmi, aby sa oboznámila so stanoviskami ich parlamentov, vlád, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán k tejto analýze.
V apríli by mali členské štáty predložiť svoje národné programy reforiem s podrobným prehľadom štrukturálnych reformných priorít, ako aj programy stability (krajiny eurozóny) alebo konvergenčné programy (krajiny mimo eurozóny) s prehľadom viacročných fiškálnych stratégií.
