BRATISLAVA. Slovensko má v súčasnosti stabilný, avšak pomalší hospodársky rast, nízku nezamestnanosť, stabilnú infláciu, no v roku 2019 malo 18 krajín EÚ lepšie výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu.
Krajina naplno nevyužila dobré časy hospodárskeho rastu na štrukturálne reformy a na zníženie deficitu a dlhu a zaostáva v oblastiach kľúčových pre budúci rast.
Slovensko od roku 2012 stagnuje
Vyplýva to z pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o Slovensku 2020, ktorú v stredu, tak ako aj pre ostatné štáty EÚ, zverejnila Európska komisia.
Automatická minimálka? Populizmus, ktorý ľudia pocítia v čase krízy (rozhovor) Čítajte Slovensko sa postupne prestáva približovať výkonnosťou ekonomiky európskemu priemeru a zostáva približne na 75 percent hrubého národného dôchodku EÚ.
"Najväčšie tempo dobiehania sme mali v rokoch 2003 až 2008, a potom od roku 2012 prakticky stagnujeme," povedala vedúca tímu ekonomických analýz zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková.
Veľkým rizikom pre Slovensko je podľa nej takzvaná pasca stredného príjmu, keď ekonomika už bez zmeny politík nie je schopná rastu.
"Zdá sa, že model, ktorý bol založený na nízkych mzdách a na lákaní priamych zahraničných investícií, už nemusí fungovať," povedala Vašáková.
Slovensko má čo zlepšovať
Na rast ekonomických výsledkov Slovenska je podľa Európskej komisie nutné zlepšenie kvality verejnej správy, vzdelávania, podpora vedy, výskumu a inovácií, ale tiež vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Ako ľahko prišlo Slovensko o pozíciu veľmoci Čítajte Eurokomisia si tiež všíma vysokého podielu daní z práce, ktoré sú na úrovni 53,4 percenta všetkých daňových príjmov, keď priemer EÚ je 49,9 percenta.
Naopak, Slovensko má oproti priemeru EÚ podstatne nižšie kapitálové, majetkové a environmentálne dane.
Medzera vo výbere dane z pridanej hodnoty vo výške 23 percent je napriek miernemu zlepšeniu oproti priemeru EÚ 10,9 percenta ešte stále výrazne vyššia.
V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ sa Slovensko v prvej tretine rebríčka umiestnilo iba v emisii skleníkových plynov, kde k dobrému výsledku významne prispeli nízkouhlíkové technológie výroby elektrickej energie.
V druhej tretine rebríčka štátov EÚ, to znamená od 10. do 18. miesta, sa Slovensko umiestnilo v porovnaní hrubého verejného dlhu, rastu hrubého domáceho produktu či miery nezamestnanosti.
Na chvoste krajín EÚ zostalo Slovensko v deficite verejných financií, hrubého národného dôchodku na obyvateľa, obnoviteľných zdrojoch energie, vnímaní korupcie či medzery vo výbere DPH.
