BRATISLAVA. Atómovú elektráreň Mochovce dobudujeme. Na štvrtkovej tlačovej besede po rokovaní lídrov krajín Visegrádskej štvorky (V4) a Rakúska to povedal slovenský premiér Peter Pellegrini.
„Slovenská republika bude pokračovať v dobudovaní tohto zdroja, pretože Slovensko chce si splniť svoje záväzky, že do roku 2050 bude mať uhlíkovú neutralitu. Atómová energia tu hrá pre Slovensko naozaj dôležitú úlohu,“ povedal Pellegrini.
Rakúsko je proti novej výstavbe jadrových blokov
V otázke využívania jadrovej energie boli na rokovaní rozdielne názory. Lídri Slovenska, Maďarska a Česka potvrdili záujem naďalej podporovať využívanie jadra.
Česko chce dostavať svoje jadrové elektrárne v Temelíně a v Dukovanoch. Rakúsko je však zásadne proti jadru. Nová rakúska vláda sa zaviazala, že bude proti výstavbe nových jadrových blokov v Európe bojovať, pričom využije všetky možné politické zbrane.
„Rešpektujem snahu Rakúska vo vzťahu používania atómovej energie. Stále však budem pripomínať, že členské štáty Európskej únie majú mať právo na vlastný energetický mix.
Chcem uistiť nielen pána kancelára Rakúska, ale aj všetkých občanov Rakúska, že dostavba Mochoviec prebieha v zmysle všetkých národných a medzinárodných predpisov, že je maximálne zvyšovaná bezpečnosť,“ podotkol Pellegrini.
Proces sa môže ešte skomplikovať
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na tlačovej besede povedal, že závidí Rakúšanom ich energetický mix.
Vzhľadom na rozdielne geologické a klimatické podmienky však bude podľa neho Poľsku dlhšie trvať cesta k uhlíkovej neutralite ako v ostatných krajinách Európskej únie. V Poľsku sa väčšina elektriny vyrába prostredníctvom uhoľných elektrární.
“Robíme všetko preto, aby sme uvádzanie do prevádzky mohli začať už v priebehu apríla, po nadobudnutí právoplatnosti príslušného rozhodnutia Úradu jadrového dozoru SR.
„
Slovenské elektrárne by chceli zavážať jadrové palivo do tretieho bloku Atómovej elektrárne Mochovce, čo znamená začiatok uvádzania bloku do prevádzky, v apríli tohto roku.
„Robíme všetko preto, aby sme uvádzanie do prevádzky mohli začať už v priebehu apríla, po nadobudnutí právoplatnosti príslušného rozhodnutia Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,“ povedal koncom vlaňajška pre agentúru SITA hovorca Slovenských elektrární Miroslav Šarišský.
Slovenský dominantný výrobca elektriny však upozorňuje, že celý proces uvádzania tretieho mochoveckého bloku do komerčnej prevádzky sa ešte môže skomplikovať. „Pokiaľ dôjde k napadnutiu predmetného rozhodnutia, uvádzanie do prevádzky bude posunuté o štyri až päť mesiacov,“ dodal Šarišský.
Nové jadrové bloky pokryjú asi 13 percent z celkovej spotreby
Pôvodné termíny dostavby mochoveckých jadrových blokov boli roky 2012, resp. 2013. Termíny sa však pre opodstatnené aj neopodstatnené dôvody viackrát posúvali.
Dostavba by si mala vyžiadať podľa posledných informácií 5,7 miliardy eur. Manažment spoločnosti by už chcel viackrát navyšovaný rozpočet (dostavba začínala na sume 2,8 miliardy eur - pozn. red.) dodržať.

Riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček je však opatrný a hovorí ešte o možných rizikách, ktoré by mohli rozpočet dostavby znova mierne navýšiť.
Slovenské elektrárne začali s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Slovenský dominantný výrobca elektrickej energie oficiálne podpísal kontrakty s hlavnými dodávateľmi dostavby Mochoviec, a to s českou spoločnosťou Škoda Jaderné strojírenství, ruskou firmou Atomstrojexport (na dostavbe už nepracuje – pozn. red.), slovenskými podnikmi VUJE, Enseco, Inžinierske stavby Košice (na dostavbe už nepracuje – pozn. red.) a talianskou spoločnosťou Enel Ingegneria & Innovazione začiatkom júna 2009.
Nové jadrové bloky v Mochovciach budú mať po ich dokončení inštalovaný výkon po 471 megawattov, čo pokryje asi 13 percent z celkovej spotreby elektriny na Slovensku.
Galek obvinil vládu a chce diskutovať
Poslanec Národnej rady SR a podpredseda opozičnej strany SaS Karol Galek na štvrtkovom brífingu za tento postoj obvinil slovenskú vládu.
Tá podľa neho otázku Mochoviec ignorovala a Rakúšania údajne nemali na diskusiu žiadneho relevantného partnera.
"Na novú rakúsku koaličnú dohodu doteraz z vlády nikto ani len nereagoval. Absolútne ju nechali bez komentára, strčili hlavu do piesku a čierneho Petra s menom Mochovce jednoducho posunuli absolútne nezodpovedne na ďalšiu vládu," povedal Galek.

Opozičný poslanec vyčítal vláde, že sa o dostavbu Mochoviec málo zaujímala, čo malo podľa neho za následok opakované posúvanie termínov a predražovanie stavby. Slovenská republika drží v akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne, ktoré dostavbu realizujú, 34-percentný balík akcií.
SaS podporuje dostavbu Mochoviec, no zároveň žiada vyvodenie trestnoprávnej a majetkovoprávnej zodpovednosti za predlžovanie a predražovanie výstavby elektrárne.
Jej dostavbu pri zachovaní všetkých bezpečnostných a environmentálnych predpisov chce strana podľa Galeka obhajovať aj pred novou rakúskou vládou. "Na oplátku rakúskej vláde vieme garantovať aj po skúsenostiach s Mochovcami, že na Slovensku sa žiadne ďalšie elektrárne stavať nebudú," dodal Galek.
Pellegrini hovoril aj o nelegálnej migrácii
Krajinám, z ktorých pochádzajú nelegálni migranti a nie sú ochotné ich vziať naspäť z členských štátov EÚ, by malo byť pozastavené alebo obmedzené poskytovanie medzinárodnej a rozvojovej pomoci, uviedol Pellegrini na spoločnom stretnutí premiérov krajín V4 a Rakúska v Prahe.
V krajinách EÚ sa podľa Pellegriniho stále nachádzajú desaťtisíce migrantov, ktorí by sa podľa platných predpisov mali vrátiť naspäť do krajín ich pôvodu.
„Na to potrebujeme súčinnosť týchto krajín a pokiaľ ju nevieme vymôcť dohodami, mali by sme si pomôcť opatreniami a reštrikciami v oblasti medzinárodnej a rozvojovej pomoci," dodal premiér a ocenil jednotný postoj piatich premiérov v otázke migrácie.
Predsedovia vlád spoločne riešili aj budúcnosť a zabezpečenie konkurencieschopnosti únie. Podľa slovenského premiéra je potreba výraznejšej deregulácie EÚ, aby sa nestalo, že sa zastaví vo svojom rozvoji na polceste.
„Únia prestala byť akcieschopná a zamotala sa do vlastnej samoregulácie," dodal Pellegrini. Ten zároveň privítal návrh maďarského premiéra Viktora Orbána, aby sa na konferencii o budúcnosti EÚ zúčastnili aj krajiny západného Balkánu.