BRATISLAVA. Kauzy mýtneho systému, štátnych bytov či Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) a ďalšie podnety postúpil v tomto roku polícii Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).
Ako informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík, kontrolóri v tomto roku upozornili spolu na 25 prípadov možného porušenia zákona, z toho v siedmich prípadoch podal úrad trestné oznámenie a ďalších 18 podaní malo netrestný charakter.
Vodárne aj mýtny systém
Najviac trestných podaní sa podľa neho týkalo podozrení z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Porušenie povinností bolo podľa Papajčíka identifikované práve pri správe služobných bytov, obstaraní mýtneho systému či pri rozhodovaní zástupcu samosprávy hlavného mesta v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Autodopravcovia kritizujú mýtny systém, žiadajú Érseka o nápravu Čítajte„V tomto prípade kontrolóri odstúpili zistenia, ktoré súvisia ešte s rokom 2010, obdobím, kedy na čele mesta stál primátor Andrej Ďurkovský. Zástupca bratislavskej samosprávy ako majoritného akcionára BVS so 60 percent akcií vtedy na valných zhromaždeniach hlasoval za zmeny majetkových pomerov vo vodárenskej spoločnosti bez toho, aby k takémuto kroku mal stanovisko mestského zastupiteľstva," povedal hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Podľa názoru NKÚ SR mal predstaviteľ mesta povinnosť získať na takéto konanie súhlas zastupiteľstva, pretože hlasovania mali jednoznačne vplyv na majetok a majetkový prospech mesta, schvaľované zmeny sa dotýkali nakladania so samosprávnym majetkom, verejnými financiami,“ uviedol Papajčík.
Podozrivé fungovanie samospráv
Zákon o obecnom zriadení podľa neho zveruje priamo obecnému zastupiteľstvu rozhodovanie o základných otázkach života obce, okrem iného má schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním.
Trestné oznámenia NKÚ podáva aj pre konanie predstaviteľov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví či Agrokomplexu (prípad kaštieľa Malanta).
„Netrestné podania súvisia hlavne s fungovaním miestnych samospráv a v tejto oblasti kontrolóri odstupujú najčastejšie veci, ktoré nemajú trestnú povahu, ale súvisia s porušením iných zákonných noriem. Ide hlavne o nesúlad všeobecne záväzných nariadení s príslušným zákonom. V tejto oblasti to boli podania, ktoré sa týkali agendy nakladania s komunálnym odpadom (11 prípadov) a v šiestich prípadoch išlo o zle nastavené pravidlá pri poskytovaní dotácií na verejnoprospešné služby,“ povedal Papajčík.
Vzdelávanie kontrolórov, vyššia efektivita
Hovorca pripomenul, že NKÚ uzavrel ešte v roku 2015 memorandum o spolupráci s Generálnou prokuratúrou (GP) a Policajným zborom SR.
„Zmyslom tohto memoranda je nielen zlepšiť komunikáciu a výmenu informácií po ukončení kontrolnej akcie, keď už úrad odstupuje vecné podania orgánom činným v trestnom konaní, ale vytvoriť priestor pre aktívnu spoluprácu kontrolórov s prokuratúrou alebo políciou pri možnom porušení zákona v samotnom priebehu akcie. Súčasťou tejto spolupráce je aj vzdelávanie, pričom témou ostatnej edukačnej aktivity kontrolórov boli otázky súvisiace s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku,“ vysvetlil Papajčík.
Úrad sa podľa neho v súčasnosti zameriava na prierezové, výkonnostné kontroly, ktoré sú zamerané na dodržiavanie princípov hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti.
„To sa v konečnom dôsledku premieta aj do obsahu podaní, ktoré kontrolóri odstupujú polícii. Dnes ide o podozrenia na porušenie povinností pri správe cudzieho majetku, kým v minulosti to bolo skôr o podozreniach na spreneveru pri nakladaní s majetkom či verejnými financiami," uviedol Marek Papajčík.
"Účelom kontroly je pomôcť lepšej správe vecí verejných, v efektívnejšom hospodárení. Kontrola je aktívnou prevenciou proti korupcii a má pomáhať spoločnosti predchádzať nezákonnému konaniu politikov, verejných či štátnych zamestnancov, najmä pri dodržaní povinností pri správe verejného majetku a pri hospodárnom, efektívnom nakladaní so štátnymi či európskymi finančnými prostriedkami,“ dodal hovorca.