Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska, ktorú zvolili v utorok delegáti výročného snemu, potvrdila Jána Oravca vo funkcii prezidenta združenia na ďalšie funkčné obdobie.
Delegáti zároveň schválili priority, ktoré bude združenie presadzovať na všetkých úrovniach, na ktorých má zastúpenie.
Za zmenu v legislatíve
Oravec v tejto súvislosti poznamenal, že za tridsaťročnú históriu združenia sa mnohé veci smerujúce k zlepšovaniu podnikateľského prostredia presadili, ale na strane druhej ostáva mnoho oblastí, kde naopak došlo k zhoršeniu.
Ide najmä o legislatívu, ktorej množstvo a časté zmeny tak v daňovej, ale aj iných oblastiach sťažujú podnikanie. Ďalším problémom je regulácia zväzujúca a komplikujúca podnikateľské aktivity.
Proti obmedzovaniu podnikateľských práv
Súvisiaci článok Zamestnávatelia žiadajú lepšiu vymožiteľnosť práva Čítajte Za priority na rok 2020 si združenie stanovilo ochranu podnikateľského stavu pred masívnym obmedzovaním podnikateľských práv a slobôd, obnovenie rešpektu výkonnej a zákonodarnej moci voči princípu ochrany súkromného vlastníctva, zastavenie svojvôle súdnej moci a prokuratúry pri rozhodovaní.
Za dôležité podnikatelia považujú aj zníženie miery prerozdeľovania a návrat k politike tvorby bohatstva ako základu prosperity. Za nemenej dôležitú prioritu stanovili aj ochranu imidžu podnikateľov a podnikania pred negatívnymi stereotypmi v médiách, ale aj v spoločnosti.
Negatíva verejného sektora
Po 30 rokoch možno konštatovať, ako zdôraznil Oravec, že hlavné pozitíva ekonomiky sú spojené so súkromným sektorom.
Štruktúra ekonomiky sa zásadne zmenila, v roku 1989 takmer neexistujúci súkromný sektor dnes dominuje vo výrobe a distribúcii väčšiny tovarov a služieb.
Počet podnikateľských subjektov narastá, súkromný sektor je najväčší zamestnávateľ. Ním generované zdroje financujú verejný sektor.
A práve verejný sektor, podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska, spôsobuje negatíva, keďže hospodári nezodpovedne, počet zamestnancov v ňom je príliš vysoký a najhoršie dnes fungujú sektory, kde dominuje štát, a síce školstvo, zdravotníctvo, ale aj justícia.
"Celá spoločnosť je nesmierne prebyrokratizovaná a preregulovaná. V 90. rokoch štát vlastnícky odišiel z väčšej časti ekonomiky, ale toto 'oslabenie' svojho vplyvu si viac než vykompenzoval obrovským nárastom regulácie v nasledujúcich dvoch dekádach. Ak vezmeme do rúk ktorýkoľvek zákon, oproti roku 1989 alebo 1993 prišlo k dramatickému nárastu počtu strán. Viac strán, viac paragrafov, viac povinností, často nezmyselných. Preto je náš pohľad na obdobie rokov 1989 až 2019 kritický. Prešli sme od socializmu ku kapitalizmu a späť," zdôraznil Oravec.
Klus sa ospravedlnil za legislatívu
Podpredseda Národnej rady SR Martin Klus (SaS) ocenil aktivity podnikateľov a najmä združenia, ktoré má jasnú víziu a jeho aktivity smerujú k zlepšovaniu podnikateľského prostredia.
Zároveň sa ospravedlnil v mene parlamentu za legislatívu, ktorá zvyšuje byrokraciu, ako aj reguláciu, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie.
Minister hospodárstva SR Peter Žiga (Smer-SD) uznal, že pri množstve zákonov, vyhlášok a rôznych nariadení, prijaté antibyrokratické balíčky nie sú veľa, ale pripravuje sa štvrtý balíček, ktorý tiež napomôže pri znižovaní záťaže podnikateľov.
Zároveň povedal, že rezort bude aj naďalej pokračovať vo vyhodnocovaní legislatívnych noriem upravujúcich podnikanie, ich prínos prípadne škodlivosť, a navrhne ich zmenu prípadne zrušenie.
