BRATISLAVA. Slovenské hospodárstvo naďalej spomaľuje svoju dynamiku.
V treťom kvartáli hrubý domáci produkt podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu reálne stúpol o 1,3 percenta, čo oproti druhému štvrťroku znamenalo spomalenie dynamiky o 0,9 percentuálneho bodu.
Danko chce štát ďalej zadlžovať, Slováci sú jasne proti (prieskum) Čítajte Medzikvartálne v treťom štvrťroku oproti druhému hrubý domáci produkt Slovenska stúpol o 0,4 percenta, kým v predchádzajúcom štvrťroku rástol o 0,3 percenta.
Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy hospodárstvo Slovenska rástlo v treťom kvartáli medziročne o 1,8 percenta. V bežných cenách sa pritom od júla do konca septembra vytvoril na Slovensku hrubý domáci produkt v objeme 24,561 miliardy eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3 percentá.
"Môžeme teda pozorovať ďalšie spomalenie ekonomiky oproti prvému aj druhému kvartálu," konštatovali na margo zverejnených čísel analytici vládneho Inštitútu finančnej politiky.
Medziročný rast v treťom kvartáli bol napokon pod ich očakávaniami. Za hlavný faktor spomaľovania rastu ekonomiky pritom označujú pretrvávajúci pokles priemyselnej a exportnej aktivity v dôsledku spomalenia zahraničného dopytu pozorovaný na mesačných údajoch.
Dáta sú navyše ovplyvnené jesennou revíziou národných účtov.
Akcie lámu rekordy. Trhy ignorujú ekonomickú realitu Čítajte Podobne to vidia aj analytici menového úseku Národnej banky Slovenska.
"Septembrové mesačné ukazovatele síce priniesli mierne oživenie, bolo však veľmi slabé a čísla za celý štvrťrok tak skončili výrazne negatívne. Automobilový priemysel, ako doterajší ťahúň ekonomiky, už naplno pocítil prepad zahraničného dopytu po odznení pozitívnych efektov minuloročného nábehu novej produkcie," konštatovali vo svojom komentári.
Podobne ako v prípade Iinštitútu finančnej politiky údaje za tretí kvartál nenaplnili ani očakávania centrálnej banky.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený, doplnený o štruktúry jednotlivých ukazovateľov. Spresnené údaje o vývoji hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok 2019 štatistici zverejnia 5. decembra tohto roka.
Slovensko má druhú najvyššiu infláciu
Len Rumunsko má vyššiu infláciu ako Slovensko.
BRATISLAVA. Slovensko má druhú najvyššiu infláciu v Európskej únii. Môže za to aj extrémna politika Európskej centrálnej banky (ECB).
Myslí si to John Hardy, analytik Saxo Bank, ktorý navštívil nedávno Slovensko.
"Ak sa pozrieme do minulosti, pred desiatimi rokmi ste si na Slovensku mohli kúpiť nepomerne viac vecí ako napríklad vo Francúzsku. No práve vďaka vysokej inflácii sa tu ceny rýchlo už takmer vyrovnali západnej Európe. Slovensko patrí medzi krajiny, ktorým nulové alebo záporné sadzby ECB jednoznačne škodia. Navyše, keď tu zadlženosť dosahuje historické maximá, je politika ECB veľkým rizikom," tvrdí analytik.
Niečo podobné bolo v Španielsku
Ako dodal, stačí sa prejsť uličkami Bratislavy. Na každom rohu sa niečo stavia alebo prestavuje. Ceny bytov a prenájmov sú vysoké. Vytvára to pre Slovensko veľké riziko. Najmä, ak sa vezme do úvahy, že tí, ktorí kupujú byty a apartmány, sú špekulanti - nekupujú ich pre vlastnú potrebu, ale ako investíciu.
V minulosti to bolo možné vidieť napríklad v Španielsku, kde po finančnej kríze praskla realitná bublina. Situácia na Slovensku ešte nedosahuje také extrémne úrovne, ale pomaly sa k nej môže blížiť.
Slovensko, ako zdôrazňuje analytik, by malo radšej viac investovať do infraštruktúry, napríklad do digitálnej siete a celkovo do digitalizácie ako takej.
Takáto inflácia je zriedkavým javom
V septembri dosiahla medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na Slovensku hodnotu tri percentá. Po Rumunsku (3,5 percenta) je to spomedzi 28 krajín Európskej únie najvyššia hodnota.
Takáto miera inflácie je na súčasné pomery veľmi zriedkavým javom. Navyše, keď sa vezme do úvahy, že Slovensko je členom eurozóny, kde ceny rastú ešte pomalšie.
Negatívnom dôsledkom tohto javu podľa Hardyho je, že krajina na to jednoducho nemá dostatok kapacít. Vidno to na množstve budov, ktoré sú tu aktuálne vo výstavbe. Zdroje nie sú ani na pracovnom trhu, čo dokazuje nízka nezamestnanosť a rýchly rast platov.
"Mimochodom, podobné je to aj v Dánsku. Situácia je tam rovnako kritická. Úroky na hypotéky sú dokonca záporné a dosahujú najnižšie úrovne na svete. To je šialené. Ak je na trhu veľa špekulantov, predstavuje to veľké riziko pre bankový systém, pretože v realitnom sektore je naviazané veľké množstvo úverov," uzavrel analytik.
(tasr)
