FRANKFURT NAD MOHANOM. Menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) stráca časť svojej sily a potrebuje pomoc vlád pri plnení svojho mandátu, povedal končiaci šéf ECB Mario Draghi.
"Dnes sme v situácii, keď nízke úrokové sadzby neposkytujú rovnakú úroveň stimulov ako v minulosti, pretože klesla miera návratnosti investícií v ekonomike," uviedol Draghi na rozlúčkovej slávnosti.
"Menová politika môže stále dosahovať svoj cieľ, ale môže to robiť rýchlejšie a s menšími vedľajšími účinkami, ak by ju podporili fiškálne politiky."
Spoločný rozpočet
Draghi hovoril pred publikom, v ktorom boli napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová alebo francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Vyzval lídrov eurozóny, aby vytvorili dostatočne veľký spoločný rozpočet, aby eurozóna mala v prípade potreby dostatočné centralizované prostriedky na stabilizáciu menovej únie.
Mal by však byť navrhnutý takým spôsobom, aby nepodporoval nadmerný morálny hazard.
"Nastal čas pre viac eura, nie menej," povedal Draghi. Európa musí byť podľa neho silnejšia a vziať osud do vlastných rúk.
"V globalizovanom svete znamená zdieľaná suverenita viac suverenity." Dodal, že zdieľanie rizík môže pomôcť znížiť riziká.
Draghiho zásluhy
Poprední európski politici ocenili Draghiho zásluhy pri stabilizácii eurozóny. Podľa Merkelovej Draghi navigoval euro cez nepokojné more v časoch krízy. Macron zdôraznil, že Draghi konal v záujme ľudí v Európe.
Draghi úspešne previedol euro cez dlhovú krízu a zachoval nezávislosť ECB. Do čela banky sa postavil v lete 2012, keď sa eurozóna nachádzala v najhlbšej kríze svojej krátkej existencie, a prisľúbil, že urobí čokoľvek bude potrebné pre záchranu eura.
Bývalý nemecký minister financií Wolfgang Schäuble povedal v rozhovore pre Corriere della Sera, že vtedajšie Draghiho slová boli rozhodujúce a stabilizovali trhy.
Podľa šéfa Európskej komisie (EK) Jeana-Claudea Junckera sa Draghimu tým podarilo šíriť pokoj a dôveru.
ECB pod Draghiho vedením použila v boji s nízkou infláciou najrôznejšie nástroje od zníženia kľúčovej sadzby na nulu cez negatívnu depozitnú sadzbu až k programu kvantitatívneho uvoľňovania.
Spory o menovú politiku
Draghi zdôraznil, že ECB vždy konala v rámci svojho mandátu. Kritici predovšetkým z Nemecka naopak tvrdia, že ECB prostredníctvom svojej extrémne uvoľnenej menovej politiky protiprávne financuje štáty.
Draghiho od 1. novembra vo funkcii nahradí bývalá francúzska ministerka financií a bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, ktorá sa stane prvou ženou na čele ECB.
Lagardeová už signalizovala svoju podporu pre uvoľnenú politiku ECB. Chce však lepšie preskúmať jej negatívne a vedľajšie dôsledky.
