SME
Streda, 18. september, 2019 | Meniny má Eugénia

Klimatická neutralita je nutnosť, hovorí analytik

Podľa Širokého treba zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov neboli vyššie, než sú záchyty oxidu uhličitého.

Ilustračné fotoIlustračné foto(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA/BRUSEL. Ak chceme klimatickú zmenu riešiť efektívne a zabrániť najhoršiemu, tak je dosiahnutie klimatickej neutrality nie možnosť, ale nutnosť.

Pre TASR to uviedol analytik Pavol Široký z Inštitútu environmentálnej politiky na Ministerstve životného prostredia SR.

Článok pokračuje pod video reklamou

Emisie a záchyty

Podstatou klimatickej neutrality je podľa analytika zabezpečiť, aby emisie skleníkových plynov neboli vyššie, než sú záchyty oxidu uhličitého (CO2).

Súvisiaci článok Zmena klímy: Konflikty vo svete, suchá a jedovaté živočíchy na Slovensku (odomykáme) Čítajte 

Tie sa na Slovensku dejú predovšetkým prostredníctvom lesných ekosystémov. Ako dodal, táto téma je dôležitá pre neustále sa stupňujúce následky klimatickej zmeny.

Tá sa deje cez stále silnejšie a intenzívnejšie extrémy počasia, stúpajúcu teplotu alebo zmeny atmosférického prúdenia.

"Následky vidíme v podobe extrémneho sucha, požiarov, intenzívnych búrok a prívalových dažďov, alebo v obdobiach vysokých horúčav. Ovplyvňujú už takmer všetky sektory našej spoločnosti od sídelného prostredia, cez poľnohospodárstvo až po priemysel a chránené územia," poukázal.

Na júnovom summite v Bruseli riešili členské štáty EÚ práve snahu o dohodu o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zatiaľ ku kompromisnému riešeniu nedospeli. Ak by však aj EÚ neutralitu dosiahla, zostáva otázne, ako sa v tejto otázke zachovajú ostatní svetoví hráči.

"Niektoré krajiny EÚ sa už v roku 2017 priblížili alebo prekonali 40-percentnú hranicu podielu z obnoviteľných zdrojov energie... Takže dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 určite je možné. Pre Európsku úniu to však bude znamenať veľké úsilie. Emisie Únie musia klesnúť z 4,5 miliardy ton CO2 ekvivalentu na asi 250-300 miliónov ton CO2 ekvivalentu. Podobnú snahu bude musieť vyvinúť aj Čína alebo India a, samozrejme, aj iné krajiny s vysokými emisiami. EÚ sama aktuálne problémy zmeny klímy nevyrieši," zdôraznil environmentálny analytik.

Čína má nižšie emisie

Zároveň pripomenul, že Čína má stále nižšie emisie CO2 na obyvateľa než EÚ.

"Veľké množstvo našich emisií je v týchto krajinách vzhľadom na prevládajúci dovoz tovarov a surovín do krajín Únie. A takisto aj historické, kumulatívne emisie predstavujú pre EÚ takmer dvojnásobok kumulatívnych emisií Číny. Preto je potrebné, aby bohaté krajiny aj z EÚ investovali viac zdrojov do nízkouhlíkovej ekonomiky v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách," konštatoval.

Čo sa týka alternatív Slovenska, pokiaľ bude podľa analytika do roku 2030 odstavené spaľovanie uhlia, ako je schválené v Envirostratégii 2030, tak emisie celkom výrazne klesnú.

Stále však bude podľa neho nutné vyriešiť emisie predovšetkým v priemysle a doprave.

"Zemný plyn nám môže v prechodnom období pomôcť znížiť CO2 emisie a emisie iných ovzdušie znečisťujúcich látok. Avšak pre dosiahnutie klimatickej neutrality je aj jeho rola obmedzená. Slovensko má ešte stále rezervy v energetickej efektívnosti, využívaní obnoviteľných zdrojov a úsporách energie. Energetická náročnosť našej ekonomiky je takmer dvojnásobne vyššia, než je priemer Únie.

Kým u nás je spotreba energií na vyprodukovanie 1000 EUR HDP okolo 211 kg ropného ekvivalentu, tak priemer Európskej únie je 121 ropného ekvivalentu. To vedie nielen k zbytočne vysokým emisiám, ale aj k horšej konkurenčnej pozícii našich firiem," upozornil Široký.

Obnoviteľné zdroje

Slovensko podľa analytika patrí do tretiny najhorších krajín EÚ vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Kým priemer Únie dosial v roku 2017 asi 17,5 percent a medziročne stúpa o približne 0,5 percentuálneho bodu, tak na Slovensku pokrývajú tieto zdroje iba 11,5 percenta a oproti roku 2015 zaznamenáva SR pokles o 1,4 percentuálneho bodu.

"Čiastočne za to môže nárast spotreby energií, ktorý dosiahol desať percent oproti roku 2015. Avšak inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov nerastie dostatočne a celková výroba energií z obnoviteľných zdrojov energie od roku 2015 klesla. V Čechách v tomto období narástla o tri percentá, v Poľsku o päť percent, Rakúsku o tri percentá," uviedol Široký.

Dodal, že výroba z obnoviteľných zdrojov klesla okrem Slovenska v okolitých krajinách iba v Maďarsku. Domnieva sa, že Slovensko bude musieť pridať v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie.

Európska komisia zverejnila v júni odporúčania k návrhu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu Slovenska na obdobie rokov 2021-2030.

Komisia vytýka Slovensku práve nízke ambície pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty by mali spoločne zabezpečiť, aby súčet ich príspevkov dosiahol do roku 2030 aspoň 32 percent energie získanej práve z obnoviteľných zdrojov energie.

Slovensko navrhuje 18 percent, čo sa však Komisii javí ako málo ambiciózny cieľ. Navrhuje podiel vo výške 24 percent.

Pokusy boli zablokované

Česká republika, Maďarsko a Poľsko v júni na summite členských štátov EÚ v Bruseli zablokovali pokusy ostatných štátov dosiahnuť dohodu o uhlíkovej neutralite do roku 2050.

Prečo sa rozhodlo Maďarsko podľa analytika nepristúpiť k dohode o klimatickej neutralite, je nejasné aj vzhľadom na to, že neboli zverejnené vedecké analýzy, ktoré mali slúžiť ako podklad pre rozhodnutie maďarskej vlády.

Slovensko podľa Širokého dosahuje od roku 1990 najvyššiu mieru zníženia emisií skleníkových plynov zo stredoeurópskych krajín a krajina nie je tak výrazne závislá na uhlí ako napríklad Česká republika alebo Poľsko.

Na druhej strane poukazuje na to, že posledné dva roky emisie CO2 stúpajú, takže "máme čo robiť". Nižšie emisie CO2 na obyvateľa má z krajín Vyšehradskej štvorky iba Maďarsko. Česká republika má o 3,5 tony CO2 na hlavu viac, Poľsko o tri tony.

Šéfovia štátov a vlád EÚ dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na summite v októbri tohto roka. Ten sa uskutoční po klimatickom summite OSN, ktorý zvolal generálny tajomník OSN António Guterres na 23. septembra.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zázemie vo finančnom sektore je dôležité. Aj pre bývalého vojaka
  2. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  6. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  8. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom
  9. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid?
  10. V prvom roku fixný výnos až 8,5 % ročne
  1. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  2. Špičkový slovenský pretekár Maťo Homola je ambasádorom OMV
  3. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu
  4. Bývate často chorý? Odmerajte si vlhkosť vzduchu
  5. Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce
  6. Revolučný Volkswagen ID.3 naživo z Frankfurtu!
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú
  8. Nepremeškajte túto šancu. Jedinečná konferencia sa blíži
  9. Atos sa stal členom IDSA
  10. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  1. Kupujete si SUV do mesta? Oplatí sa benzín, diesel alebo hybrid? 12 862
  2. Máte bolesti hlavy či depresie? Vinníkom môže byť intolerancia 7 663
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 7 205
  4. Afrika, Ázia a Karibik: Exotické plavby s letenkou a sprievodcom 7 120
  5. Ako si správne sporiť v čase nízkych úrokov? 6 795
  6. Vyhrajte cestu okolo sveta 5 867
  7. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 5 827
  8. Známe i menej známe tváre nechcú inú zdravotnú poisťovňu 5 545
  9. SEAT vyriešil problém s bezpečnosťou bezkľúčového prístupu 5 511
  10. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 4 483

Téma: Európska komisia


Článok je zaradený aj do ďalších tém Európska únia, Juraj Široký

Hlavné správy zo Sme.sk

Nadácia Zastavme korupciu

U Sakovej nakúpili policajtom testery na alkohol. Dvojnásobne drahšie ako Česi

Išlo pritom o ten istý model.

Prezident Policajného zboru Milan Lučanský a ministerka vnútra Deniska Saková.
CYNICKÁ OBLUDA

Rozhodol sa Béla správne?

Rozhodnutie Bélu Bugára ísť v roku 2016 do koalície so Smerom a SNS vraj bola veľká chyba. Nuž, porovnajme.

Píše Marek Maďarič

Preč s aroganciou a agresivitou (píše Marek Maďarič)

Pamätám si aj časy, keď parlament nebol bojiskom zločincov a polobláznov.

Na snímke vľavo predseda vlády Peter Pellegrini a vpravo predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič počas mimoriadnej schôdze 13. septembra 2019 v Bratislave.
PARTIZÁNI

Radšej na východný front ako v Bosne. Titovi partizáni naháňali Nemcom strach

Juhoslovanskí partizáni vzdorovali tri roky.

Partizáni IV. čiernohorskej proletárskej brigády.

Neprehliadnite tiež

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú, Európu čaká osem rokov záporných úrokov

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov.

Ilustračné foto.

Cyprus udelil konzorciu Total a Eni licenciu na prieskum ložísk plynu

Total tiež získal podiel v štyroch koncesiách pre spoločnosti Eni.

Minister spresnil, že obe spoločnosti majú rovnaký podiel v novom bloku.

Hospodársky výbor vypočul troch kandidátov na člena Regulačnej rady

Do voľby sa prihlásili Sylvia Beňová, Eduard Hulík a Zsolt Lukáč.

Ilustračné foto - rokovanie Národnej rady SR.

Nafta začala na Ukrajine hľadať nové ložiská plynu

Hĺbka všetkých troch vrtov bude v rozmedzí 1500 - 1900 metrov.

Ilustračné foto.