BRATISLAVA. Európska únia by mala pred blížiacim sa septembrovým summitom OSN o zmene klímy prijať spoločnú pozíciu k otázke bezuhlíkového rastu a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.
Po rokovaní Rady ministrov životného prostredia EÚ vo fínskych Helsinkách to vyhlásil minister životného prostredia SR László Sólymos, informoval o tom odbor komunikácie MŽP.
„Zmena klímy nie je iba výzvou budúcnosti, ale je realitou už dnes. Ovplyvní budúcnosť ďalších generácií, a preto je dôležité, aby sme nastavovali globálne ciele, ako napríklad Parížska dohoda," vyhlásil Sólymos s tým, že Slovensko sa k tomuto globálnemu problému postavilo zodpovedne a boj s klimatickou zmenou a prechod na obehové hospodárstvo patria medzi priority ministerstva životného prostredia.
Uhlíková neutralita
Slovensko na nedávnom summite EÚ v Bruseli podporilo cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. K tomuto cieľu sa prihlásilo 21 krajín EÚ. Cieľom týchto štátov je vypúšťať toľko emisií skleníkových plynov v roku 2050, koľko sú schopné absorbovať.
Dohodu EÚ zablokovali Poľsko, Česko, Maďarsko s podporou Estónska. Slovensko chce dosiahnuť do 30 rokov uhlíkovú neutralitu vďaka používaniu viacerých zdrojov elektrickej energie. Envirorezort podporuje ukončenie ťažby uhlia na Hornej Nitre.
Na základe vládou schváleného akčného plánu sa uhlie v nováckej elektrárni prestane spaľovať po roku 2023, ťažba sa ukončí medzi rokmi 2025 až 2027 a v najbližšom období sa môže začať s transformáciou regiónu.
Znižovanie emisií skleníkových plynov
Sólymos pripomenul, že Slovensku sa už podarilo znížiť emisie skleníkových plynov o viac ako 40 percent oproti roku 1990.
Každé ďalšie zníženie však bude podľa neho náročnejšie a bude nevyhnutné, aby sa zavádzali nové, inovatívne technológie.
Za posledné tri roky urobil envirorezort podľa ministra kus práce k prechodu Slovenska na nízkouhlíkovú a obehovú ekonomiku.
Ministerstvo v spolupráci s OECD pripravilo štúdiu Zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov v Slovenskej republike a so Svetovou bankou pripravuje Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.
Práve táto stratégia bude kľúčová k nastaveniu klimatickej politiky a nízkouhlíkových cieľov Slovenska, pretože prinesie konkrétne čísla a údaje. Hotová by mala byť do konca roka.