SME
Sobota, 20. júl, 2019 | Meniny má Iľja Eliáš

Ak ľuďom vytvoríte na to priestor, komutita vznikne

V komunitnom bývaní idú mnohé veci lepšie.

Spoločný dvor v HájparkuSpoločný dvor v Hájparku(Zdroj: Klaudia Lászlóová)

Dobré bývanie nie je iba o byte, ale aj o veciach a najmä ľuďoch okolo neho. Anonymné bývanie sídliskového typu, kde obyvatelia žijú sami vo svojich bunkách, nepoznajú susedov a nadávajú na ľudí, mesto či štát, má alternatívu.

Súvisiaci článok Komunity treba začať budovať spolu s bytmi Čítajte 

Na terase kaviarne posedávajú mamičky, zatiaľ čo ich deti spolu veselo šantia na priestrannom dvore. Vedľa postávajú traja oteckovia, ktorí práve riešia, že by potrebovali nejaký priestor na ukladanie suchého dreva.

Opekanie na spoločnom dvore je tu totiž po sobotách takmer pravidlom. Reč prejde na plánovanie splavu. „V zime sme boli spolu na lyžovačke a teraz na leto plánujeme splav, len neviem, či budeme mať dosť lodí,“ usmieva sa Jarmila Žuffová.

Byt nestačí

Debata typická pre kamarátov. Nie však pre susedov v bytovke, ktorí sa často ani nezdravia na chodbe. Hájpark v Petržalke je ale iný.

Do kaviarne sa vchádza z ulice, ale z vnútornej strany je už terasa na spoločnom dvore, ktorý vlastnia a využívajú obyvatelia bytoviek spoločne.

Developer Imagine developmentu od začiatku uvažoval o komunitnej forme bývania, kde sa obyvatelia spoločne podieľajú na chode vecí a spoločne vytvárajú a využívajú niektoré priestory.

„Typický cohousingový projekt, ako ich poznáme zo zahraničia, na Slovensku zatiaľ nemáme. Ale existuje viacero projektov, ktoré majú niektoré črty cohousingu,“ hovorí Boris Hrbáň, architekt a jeden z trojice majiteľov developerskej a architektonickej firmy Imagine development.

„U nás je tých spoločných prvkov dosť veľa,“ dodáva a vymenúva okrem dvora a kaviarne aj klubovňu, škôlku a prístrešok na opekanie. Na želanie obyvateľov dnes na prízemí jednej bytovky s predzáhradkou sídli waldorfská škôlka.

„Územný plán nám neprikazoval stavať aj občiansku vybavenosť, ale o škôlku bol záujem. Napokon sa našli ľudia z Hájparku, ktorí ju rozbehli. Robíme tu aj správcov a tento priestor sme si nechali, lebo keby sem prišiel niekto, kto by si to mohol dovoliť kúpiť, urči te by tu nevznikla škôlka,“ vysvetľuje B. Hrbáň.

Aj v ostatných komerčných priestoroch, až na jeden, sú ľudia z tunajších bytoviek. Rozbehli tu už kaderníctvo i bezobalovú drogériu.

Myšlienka

„Začínali sme s našou firmou už v staršom veku, a preto sme chceli robiť v profesijnom živote niečo, s čím by sme sa plne stotožnili. Zhodli sme sa v názore, že architektúra nie je len o byte,“ hovorí B. Hrbáň a dodáva, že zažil viacero foriem bývania a v Nemecku sa oboznámil aj s cohausingovýmu projektmi.

Aj druhí dvaja partneri, Drahan Petrovič a Ivan Juhás, žili a pôsobili v zahraničí, najmä v Kanade. „Hájpark je vlastne naša predstava o tom, ako žiť v meste,“ hovorí B. Hrbáň. Tento obytný komplex vznikol v dvoch fázach a dnes je v ňom 107 bytov.

Zelená

K obrazu patrí aj veľa zelene, netypickej pre Petržalku. Je tu iba riedka zástavba a zachovaný lužný les, aj keď okolo vedie štvorprúdová cesta do centra Bratislavy.

Na časti dvora ostal zachovaný kúsok lesa – veľké duby s lúčnym porastom naokolo, ktoré dotvára dreveným mostom premostená priekopa, jazierko a dlhá šmykľavka, ktorá končí v priekope.

Vo vysokých záhonoch, ktoré si obyvatelia prenajímajú za symbolických 25 eur ročne, rastie niekde cibuľa, inde jahody či tulipány. Zvyšok dvora je už parkovitý – s kvetinovými záhonmi.

Kým o kvety a trávnik sa stará domovník, sami obyvatelia niekoľkokrát do roka upravia dvor na spoločných brigádach.

„Sám som vyrastal neďaleko na Hrobákovej ulici a pre nás toto tu vtedy bola príjemná džungľa,“ opisuje svoj vzťah k lokalite B. Hrbáň.

Komunita za jazdy

Pre väčšinu obyvateľov nebol život v komunite hlavným lákadlom, pre ktorý si kúpili byt v Hájparku. „Hľadali sme väčší byt,“ opisuje dôvod 35-ročná Kristína, ktorá sa prisťahovala pred pol rokom a práve čaká druhé dieťa.

Na otázku, či jej neprekáža, že nemajú dvor sami, ale že sa na ňom pohybujú „cudzí“ ľudia, odpovedá: „Už nie sú cudzí. Spojili nás deti, ktoré sa zoznamujú rýchlejšie,“ usmieva sa.

Pre Rastislava Bocka bol dôvodom bezpečný priestor pre deti. „Okamžite nás to dostalo, keď sme videli, že tu má byť spoločný dvor, kde môžu byť deti samy vonku. Viac ma priťahovala samotná lokalita ako komunita, ale tá vznikla a to je dobre. Zvykneme si aj navzájom strážiť deti,“ opisuje R. Bocko, ktorý patrí medzi prvých obyvateľov Hájparku a žije tu dva a pol roka.

Už počas výstavby mohli budúci obyvatelia meniť plány – napríklad či má byť v byte klimatizácia, alebo nie, aké majú byť žalúzie a pod.

„Veľakrát sme sa zúčastnili na rôznych anketách. Napríklad s koľkými bicyklami treba počítať,“ hovorí ďalší z obyvateľov – Ondrej Belica.

„Problémom bol aj nedostatok ukladacích priestorov v bytoch a zbytočne široká chodba na druhej strane. Architekt napokon zmenil návrh na základe pripomienok vlastníkov,“ opisuje René Marcel Ponneker, kouč pôvodom z Holandska, ktorý sa ako poradca podieľal na tomto projekte.

Bez lektora

Aj J. Žuffová si pochvaľuje, aké dobré je takéto bývanie pre deti. Ju však lákala aj myšlienka bývania v komunite, keď sa sem prisťahovala v roku 2017. „Poznali sme developera, dúfali sme, že bude nastavený týmto smerom,“ hovorí.

Martin a Martina Kabátovci, ktorí dnes prevádzkujú kaviareň, sem prišli pôvodne do experimentálneho komunitného projektu, kde sa mali tri byty prepojiť do spoločného bývania pre dvanásť ľudí.

Martina robila v tunajšej škôlke a Martin vyrábal drevený nábytok. „Tento experiment nám napokon nevyšiel. Tí ľudia nemali peniaze na to, aby si byt odkúpili a banka nám nedala peniaze na dofinancovanie,“ spomína si B. Hrbáň.

Jedného dňa sa však v objekte uvoľnil byt a Kabátovci sa s radosťou nasťahovali. „Mal som rok voľno a rozmýšľal som, čo budem robiť. Potom ma Boris oslovil, či by som s manželkou nevzal túto kaviareň,“ spomína si.

Považuje ju za dôležitý priestor, kde sa komunita schádza. Ale spoločné veci a pripomienky sa riešia aj cez skupinu na Facebooku.

„Raz v sobotu sme stáli nastúpení pred klubovňou na jogu, ale lektorka neprišla. Mali sme kľúče a rozhodli sme sa, že si aj tak zacvičíme. Každý niečo ukázal a zacvičili sme si tak dobre, že som mal ešte tri dni svalovú horúčku. Toto je esencia toho, čo by sme tu chceli mať,“ opisuje M Kabát.

Uvádza aj ďalší príklad, keď obyvatelia nechávajú peniaze na kávu bezdomovcovi Emilovi, ktorý sem pravidelne chodí a ktorý pomáhal aj pri výstavbe. „Minulý víkend sme urobili pre deti spoločné hľadanie veľkonočných vajíčok,“ spomína si O. Belica.

Okrem jogy bývajú v klubovni aj kurzy maľovania, prednášky a hráva sa tu pingpong. I keď rodiny tridsiatnikov s deťmi tu jednoznačne prevládajú, komunita je rôznorodá, žijú tu aj starší ľudia i bezdetné páry.

Jedna mladá rodina si sem do voľného bytu prisťahovala rodičov, iná rodina je tu takmer komplet celá – súrodenci s rodinami, rodičia i svokrovci.

Vlastníctvo

V zahraničí existujú rôzne formy vlastníctva cohausingových projektov, no v Hájparku zvolil developer bežný model – individuálne vlastníctvo bytov s podielom na spoločnom dvore.

„Na časti dvora s kvetinovými záhonmi majú spoločný podiel vlastníci bytoviek, ktoré sú okolo, a z ostatných bytov majú vecné bremeno. Aby sa nestalo, že nám to tu traviči studní všetko storpédujú,“ s úsmevom vysvetľuje B. Hrbáň, akú právnu formu si zvolili, aby za celý priestor cítili obyvatelia zodpovednosť.

S klubovňou to bolo iné, ostala, rovnako ako priestor, kde je škôlka, vo vlastníctve developera. „Najskôr sme to otvorili skúšobne, náklady boli na nás. Potom sme s tými, ktorí mali záujem klubovňu využívať, spísali individuálne nájomné zmluvy. Tí, ktorí išli do toho, platia symbolických päť-šesť eur mesačne,“ vysvetľuje.

„Keď vytvoríte priestor pre komunitu, tak je veľká pravdepodobnosť, že aj vznikne,“ hovorí B. Hrbáň, hoci priznáva, že to nejde celkom samo.

Komunitné bývanie nie je nikdy celkom bezoblačné, dnes sa napríklad viacerí v Hájparku sťažujú na hluk. M. Ponneker si myslí, že komunitu treba začať budovať už spolu s bytmi a veľmi dôležitá je efektívna diskusia.

„Viete, kto robí ten hluk? Viete, kto sa naň sťažuje? A rozprávali sa spolu?“ hovorí k problému, ktorý obyvatelia teraz riešia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tipy kde v lete ušetrite najviac a čo si určite nenechajte újsť
  2. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Kine Lumiére
  3. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi
  4. Už to na vás niekedy padalo?
  5. Príbeh Maťa Homolu: Od malička srdcom pretekár
  6. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo
  7. Dvanásť zaujímavých výletov na spestrenie dovolenky v Turecku
  8. Tohtoročná Pohoda bude BEZ starostí
  9. Výnimočná učiteľka z Ružomberka
  10. Tipy, ako si vybrať najlepší televízor a ušetriť až 1960 €
  1. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Kine Lumiére
  2. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi
  3. Buďte na cestách v bezpečí pomocou kamery Mio MiVue 751 !
  4. Elektromobily kúpime lacnejšie. Na cestách bude viac ekovozidiel
  5. Tipy kde v lete ušetrite najviac a čo si určite nenechajte újsť
  6. Oslava 50. výročia pristátia na Mesiaci aj v Košiciach
  7. Už to na vás niekedy padalo?
  8. Príbeh Maťa Homolu: Od malička srdcom pretekár
  9. 15. ročník letnej školy pre študentov z TEC Monterrey, Mexiko
  10. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo
  1. Sporením sa oberáte o peniaze. Najmä v týchto štyroch prípadoch 16 648
  2. Hodnotenie profesionála: Dovolenka v Bulharsku 9 470
  3. Dvanásť zaujímavých výletov na spestrenie dovolenky v Turecku 8 647
  4. Výnimočná učiteľka z Ružomberka 7 434
  5. Rezervujte si last minute dovolenku so zľavou až do 70% 6 153
  6. Najefektívnejšie vám hladinu železa v tele doplní hémové železo 5 986
  7. Tipy, ako si vybrať najlepší televízor a ušetriť až 1960 € 4 774
  8. Elektromobily kúpime lacnejšie. Na cestách bude viac ekovozidiel 4 450
  9. Koľko stojí najlacnejší elektromobil? Cena vás poteší 4 114
  10. Dovolenka na Malorke: Tipy na hotely pre rodiny s deťmi 4 081

Hlavné správy zo Sme.sk

Komik Fero Joke: Aj ľuďom na Hornej Orave som ukázal, že som normálny človek

Nie je dobré, ak sa gejovia segregujú, hovorí komik.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Pochod a protipochod

Vzniká očný klam, že človek si má vybrať. Či je za rodinu alebo proti nej.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Ilustračná fotografia.

Odborársky predák U. S. Steel Košice: Cítime veľký tlak

U. S. Steel chystá masívne prepúšťanie.

Na snímke zľava predseda rady OZ KOVO U.S. Steel Košice Juraj Varga.

Neprehliadnite tiež

Školy im nenavaria, lebo majú diétu. Od štátu si môžu vypýtať peniaze

Predložiť treba posúdenie od lekára o diétnej strave.

Čaputová podpísala novelu protischránkového zákona

Prezidentka považuje novelu za prijateľné kompromisné riešenie.

Prezidentka Zuzana Čaputová.

Čína a USA telefonovali o obchode

Americký minister financií vyhlásil, že by mohli nasledovať osobné rozhovory.

Americký minister financií Steve Mnuchin.

Recesia v hutníctve vplýva aj na Cargo, chce skrátiť pracovný týždeň

Pre vybrané profesie navrhuje štvordňový pracovný týždeň so 60-percentnou náhradou mzdy.

ZSSK Cargo.