Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Slovensko chce, aby sa v dunajskom regióne budovala dopravná infraštruktúra, využívali sa obnoviteľné zdroje energie a rozvíjal sa cestovný ruch.
Vyplýva to z národnej pozície k revízii Akčného plánu Stratégie EÚ pre dunajský región, ktorú v stredu schválila vláda.
Ďalšími cieľmi stratégie by podľa Slovenska mali byť efektívne využívanie zdrojov vody, podpora výskumu a inovácií, malých a stredných podnikov, znižovanie nezamestnanosti zraniteľných skupín obyvateľstva, ale aj zaistenie bezpečnosti v dunajskom regióne.
Akčný plán Stratégie EÚ pre dunajský región bol schválený spolu so samotnou stratégiou Európskou radou ešte v roku 2011. Na revízii sa národní koordinátori dohodli v máji minulého roka.
Nový akčný plán by mal podľa materiálu definovať nové strategické ciele dunajskej stratégie, okrem iného i vo väzbe na návrhy nových nariadení na čerpanie fondov EÚ.
Vláda rokovala aj o:
- Slovensko získa viac času na dočerpanie prostriedkov z Európskej investičnej banky (EIB). Vláda schválila dodatok k dohode o financovaní.
- Slovensku sa už vlani podarilo splniť cieľ, ktorý bol stanovený v rámci stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti. Výzvou však stále zostávajú regionálne rozdiely aj dlhodobo nezamestnaní. Konštatuje to ministerstvo práce v informácii o plnení Národnej stratégie zamestnanosti, ktorú vzala na vedomie vláda.
- Komplexná revitalizácia hradu Krásna Hôrka si zo štátneho rozpočtu vyžiada takmer 35 miliónov eur. Hrad i jeho areál má byť plne sprístupnený v roku 2023. Predpokladá to návrh na finančné zabezpečenie komplexnej revitalizácie národnej kultúrnej pamiatky.
- Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia na Slovensku klesá. Vláde sa tak darí plniť plán, a to vymaniť z rizika chudoby aspoň 170.000 ľudí do roku 2020. Tvrdí to ministerstvo práce v Správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2018.
- Slovensko musí v súvislosti s novým programovým obdobím využívania fondov Európskej únie v rokoch 2021 až 2027 splniť základné podmienky, vrátane súvisiacich kritérií, najneskôr do 31. decembra 2020. Zároveň je krajina povinná zabezpečiť ich uplatňovanie počas celého budúceho sedemročného obdobia. Vyplýva to z materiálu Spôsob uplatnenia základných podmienok pri príprave implementačného mechanizmu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý schválila vláda.
- V roku 2018 štát zeleným verejným obstarávaním získal 7,58 percenta zákaziek, Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 - 2020 pritom stanovuje cieľ 50 percent. Vyplýva to z informácií o implementácii tohto plánu, ktorú vláda vzala na vedomie.
- Opatrenia Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2019 - 2022 pokrývajú oblasti hospodárstva, spoločnosti a vzdelávania, verejnej správy, rozvoja územia a výskumu. Vláda schválila akčný plán z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu(ÚPVI). Plán vychádza a nadväzuje na Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030.
