BRATISLAVA. Vozidlá s alternatívnym pohonom budú môcť dostať dotáciu od štátu.
Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktoré chce takýmto spôsobom podporiť nákup týchto vozidiel.
Plénum sa novelou zaoberá na začiatku tretieho rokovacieho dňa 46. schôdze parlamentu.
Dotáciu až do výšky 35 % z celkovej ceny auta môže ministerstvo udeliť súkromným osobám, podnikateľom, firmám, obciam, vyšším územným celkom (VÚC) a ich organizáciám. Konkrétne podmienky na udelenie príspevku vyhlási ministerstvo v jednotlivých výzvach.
"Cieľom tejto dotácie je podporiť nákup nových vozidiel s pohonom na alternatívne palivá. Podmienkou na poskytnutie dotácie je povinnosť žiadateľa prihlásiť vozidlo do evidencie vozidiel a prevádzkovanie vozidla najmenej počas štyroch rokov od poskytnutia dotácie," priblížil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) v pléne.
Maximálnu výšku dotácie, a to najviac vo výške 35 % z celkovej obstarávacej ceny vozidla, dostane žiadateľ, ak súčasne vyradí z evidencie vozidiel auto so spaľovacím motorom staršie ako 15 rokov a táto dotácia mu nebola už poskytnutá na iné vozidlo.
Ten, kto staršie auto nevyradí, môže dostať príspevok maximálne vo výške jednej štvrtiny ceny nového vozidla.
Ministerstvo môže v jednotlivých výzvach zastropovať aj maximálnu výšku príspevku.
Účinnosť zákona navrhlo MH na 15. októbra tak, aby mohlo ešte v roku 2019 vyhlásiť výzvu na predkladanie žiadostí.
Príspevok bude možné získať na nové vozidlá s pohonom na stlačený zemný plyn, skvapalnený zemný plyn alebo skvapalnený ropný plyn, ktoré môžu mať zároveň aj nádrž na iné palivo.
Podporu dostanú aj vozidlá s motorom, ktorý využíva palivo s obsahom najmenej 15 % biozložky, autá s elektromotorom a s možnosťou dobíjania batérií z externého zdroja a vozidlá s vodíkovými palivovými článkami.
Z rokovania parlamentu:
- Postupy pri nakladaní s núdzovými zásobami ropy sa majú upraviť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze, ktorú vo štvrtok schválil parlament.
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR má byť hlavným koordinátorom štátnej politiky v oblasti ochrany detí pred násilím. Taktiež má zabezpečovať plnenie úloh v tejto oblasti. Počíta s tým vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý vo štvrtok posunul parlament do druhého čítania.
- Vianočný príspevok pre časť penzistov s nižším dôchodkom sa v decembri tohto roka zdvojnásobí. Maximálna výška vianočnej dávky dosiahne 200 eur. Príspevok koncom tohto roka získa 1,3 milióna penzistov, čo je o približne 123 tisíc penzistov viac ako vlani. Môže za to rast priemernej mzdy na Slovensku, ako aj posun hranice maximálnej sumy dôchodku s nárokom na vianočný príspevok zo súčasných 60 % na 65 % priemernej mzdy na Slovensku. Vyplýva to z novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, ktorú schválil parlament. Na výplatu vianočného príspevku bude koncom tohto roka smerovať 154,3 mil. eur.
- Obchodníci by už nemali obmedzovať prístup na svoje stránky a aplikácie zákazníkom z iných krajín Európskej únie (EÚ) ani dávať rozdielne obchodné podmienky. Rovnako by nemali určovať pre niektorých zákazníkov odlišné platobné podmienky či presmerovať zákazníka bez jeho súhlasu na inú verziu on-line rozhrania, ako na ktoré sa chcel prihlásiť. Vyplýva to z návrhu zákona o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu, ktorý vo štvrtok posunul parlament do druhého čítania.
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má zaviesť od roku 2021 informačný systém sociálnych služieb. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnych službách, ktorý parlament posunul do druhého čítania.
- Zamestnanci, ktorí sú vyslaní na Slovensko, by mali mať od konca júla budúceho roka rovnako ako slovenskí zamestnanci nárok na ďalšie povinné zložky mzdy. Ide napríklad o mzdové zvýhodnenia za prácu, náhradu stravy, ubytovania, či dopravy v prípade pracovnej cesty. Na tieto zložky mzdy by mali mať vyslaní zamestnanci nárok v rozsahu a za podmienok, ako ich zamestnávateľ platí aj slovenským zamestnancom s uplatnením zásady vylúčenia dvojitého hradenia nákladov. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce, ktorý parlament posunul do druhého čítania.