BRATISLAVA. Rozpočtu Slovenska v minulom roku výrazne pomohol pozitívny hospodársky vývoj.
Konštatuje to rezort financií v návrhu záverečného účtu Slovenskej republiky, ktorý schválili poslanci parlamentu.
Daňové a odvodové príjmy
Podľa neho boli pritom daňové a odvodové príjmy za rok 2018 oproti schválenému rozpočtu vyššie až o 821 mil. eur.
Tieto nadpríjmy sa však do celkového výsledku rozpočtového hospodárenia pretavili iba v obmedzenom rozsahu. Schodok verejných financií vlani dosiahol 629,5 mil. eur a oproti schválenému rozpočtu tak bol nižší o 113,4 mil. eur.
Podľa prvotnej notifikácie Eurostatu tak Slovensko vlani hospodárilo s deficitom 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda o 0,13 % HDP lepšie, ako sa pôvodne plánovalo.
Rast ekonomiky
„Na príjmy rozpočtu pozitívne vplýval rast ekonomiky Slovenskej republiky, s tým súvisiaci rast zamestnanosti a lepší výber odvodov,“ konštatuje rezort financií v návrhu záverečného účtu.
Ako dodáva ministerstvo, v rámci slovenského hospodárstva totiž vlani vzniklo viac ako 50 tisíc nových pracovných miest, čo pozitívne ovplyvnilo nielen príjmy, ale aj výdavky verejnej správy.
„Pozitívne sa skončilo hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd,“ dodáva rezort financií.
Slovensko vlani zaznamenalo aj pokles dlhu verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu. Oproti roku 2017 sa znížil o dva percentuálne body na 48,9 % HDP.
„V rámci Európskej únie v roku 2018 dosiahlo deväť krajín vyšší schodok a 17 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Za rok 2018 bol priemerný schodok v Európskej únii vo výške 0,6 % HDP a priemerný dlh verejnej správy únie dosiahol 80 % HDP,“ dodáva ministerstvo financií.
Rezort ďalej rokoval o:
- Inštitúcie napojené na verejné financie budú musieť vydávať zaručené elektronické faktúry prostredníctvom fakturačného systému ministerstva financií. Povinnosť sa nemá týkať fyzických osôb, platieb do 5000 eur a niektorých obchodných prípadov súvisiacich s bezpečnosťou a obranou štátu, teda tzv. obranných zákaziek. Zároveň sa má vytvoriť pre rozpočtové a príspevkové organizácie napojené na štátny rozpočet centrálny ekonomický systém. Vyplýva to z návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii, ktorý v utorok definitívne schválil parlament.
- Slovensko má v nasledujúcich rokoch hospodáriť s verejnými financiami stabilne vyrovnane. Rozpočet verejnej správy by totiž podľa aktuálneho programu stability, ktorý prerokovali poslanci Národnej rady SR, v celom plánovanom horizonte až do roku 2022 mal skončiť vždy s nulovým deficitom.
- Zdvojnásobenie superodpočtu firiem na výskum a vývoj je bližšie k realite. Poslanci totiž posunuli do druhého čítania vládny návrh novely zákona o dani z príjmov. Podľa súčasnej legislatívy si firmy môžu z daňového základu ešte raz odpočítať sumu zodpovedajúcu 100 % nákladov na výskum a vývoj. Po novom sa má tento podiel zvýšiť na 150 % za tohtoročné daňové obdobie a následne na 200 % pre zdaňovacie obdobie, ktoré začne najskôr 1. januára 2020.
- Rozsah činností Eximbanky má byť rozšírený o vykonávanie finančných nástrojov Európskej únie určených na rozvojovú spoluprácu. Tiež jej má byť umožnené priamo financovať a spolufinancovať zvýhodnené vývozné úvery. Počíta s tým návrh zákona o Exportno-importnej banke z dielne rezortu financií, ktorý v utorok posunul parlament do druhého čítania.
- Cezhraničným daňovým praktikám spoločností má odzvoniť. Parlament posunul do druhého čítania návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní z dielne Ministerstva financií.
- Podpora malých a stredných podnikov, znižovanie administratívneho zaťaženia daňovníkov či podpora automobilového priemyslu - toto sú hlavné ciele rozsiahleho návrhu zákona o dani z príjmov z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorý v utorok posunul parlament do druhého čítania.