BRATISLAVA. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer) si vie predstaviť úpravy dane pri najnižších mzdách tak, aby sa z takýchto príjmov žiadna daň neplatila.
O znížení odvodovej povinnosti však neuvažuje. Povedal to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike v súvislosti s rokovaním tripartity o zvýšení minimálnej mzdy v budúcom roku.
"Viem si predstaviť úpravy v daňovej oblasti, dokonca si myslím, že by mala byť úplne odbúraná daň pri týchto najnižších minimálnych mzdách, povedal Richter. Minister pripomenul, že odvody do poisťovní sú plne využívané na sociálny systém pre obyvateľstvo.
Nezaradenému poslancovi Jozefovi Mihálovi sa nepozdávalo rozdelenie možného zvýšenia minimálnej mzdy a upozornil, že z jej zvýšenia bude profitovať najmä štát.
Podľa poslanca rast minimálnej mzdy o 80 eur znamená, že zamestnávatelia zaplatia 108 eur, zamestnancovi sa zvýši príjem o 54 eur a štát získa 54 eur.
"Žiadam, aby aj štát prispel svojím dielom, aby to nedopadlo tak, že víťazom zvyšovania minimálnej mzdy bude štát," povedal Mihál.
Podľa skorších vyjadrení niektorých predstaviteľov vládnej strany Smer by sa mohla minimálna mzda výrazne zvýšiť, a to až na úroveň 600 eur.
Odborári hovorili o ešte vyššej sume. Richter však možnú výšku minimálnej mzdy nespresnil. "Už sa viackrát stretli všetci zamestnávatelia, ktorí sú členmi tripartity a odborári. Do 15. júla majú zákonnú možnosť dospieť k dohode, nájsť riešenie," pripomenul Richter. Štát ako tretí člen tripartity podľa neho bude rešpektovať akúkoľvek dohodu, ku ktorej by zamestnávatelia s odborármi dospeli.
Poslanec aj minister sa zhodli na potrebe zaviesť vzorec, podľa ktorého by sa v budúcnosti minimálna mzda vypočítala.
Richter upozornil na pripravovanú európsku legislatívu, ktorá by výšku minimálnej mzdy určila. Podľa Mihála však prijatie a aplikovanie takejto legislatívy bude trvať niekoľko rokov, a preto by Slovensko malo upraviť výpočet minimálnej mzdy samo.
Naopak, rozdielne názory mal Richter a Mihál na dosahy zjednodušenia zamestnávania pracovníkov z krajín mimo EÚ. Podľa poslanca sú prípady, keď zamestnávatelia využívajú túto možnosť na zastavenie rastu miezd a vyhrážajú sa prijímaním Srbov.
Richter však oponoval, že opatrenie sa týka iba okresov s nízkou nezamestnanosťou a upozornil na úlohu odborov v kolektívnom vyjednávaní. Navyše má ministerstvo informácie od zamestnávateľov, že cudzinci sú oproti domácim zamestnancom drahší, nakoľko im zabezpečujú ubytovanie.
Podľa Mihála toto opatrenie opäť otvára nožnice medzi bohatšou západnou a chudobnejšou východnou časťou Slovenska.
"Slovensko máme rozdelené na dve nerovnomerné polovice. Sú to okresy s nezamestnanosťou do 5 %, kde možno zamestnať Srba do dvoch mesiacov a na ostané, kde trvá zamestnanie pol roka. Netvrdím, že je zásadný problém, ale je to jeden z faktorov, ktorý prispel k otváraniu regionálnych problémov, a preto to nehodnotím ako šťastný krok," povedal Mihál.
Richter oponoval, že k zamestnaniu cudzincov sa musia vyjadriť aj úrady práce.
V čom sa obaja účastníci diskusnej relácie zhodli, je pozitívny prínos nového Európskeho orgánu práce (ELA), ktorá bude mať sídlo v Bratislave.
"Síce na piaty pokus, ale predsa sa nám podarilo získať celoeurópsku inštitúciu," povedal Mihál. Podľa Richtera je Slovensko v tomto prípade mostom medzi starou a novou časťou EÚ.
