BRATISLAVA. Obyvatelia Slovenska pracovali na pokrytie nákladov štátu od začiatku roka do pondelka 27. mája. Práve na tento deň totiž tento rok vyšiel podľa prepočtov Nadácie F. A. Hayeka deň daňovej slobody.
Teda obrazne povedané deň, do ktorého odovzdávame celý svoj zárobok štátu a od ktorého si celý svoj zárobok ponechávame. Oproti vlaňajšku tak obyvatelia Slovenska pracovali na štát o dva dni dlhšie.
Z eura vezme štát štyridsať centov
Pre výpočet dňa daňovej slobody pritom Nadácia F. A. Hayeka analyzuje verejné výdavky a daňové a príspevkové zaťaženie na Slovensku. Za tento rok podľa tejto analýzy predstavuje odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike 39,91 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
„Inými slovami to znamená, že z každého eura vytvoreného v našej ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí takmer 40 centov,“ uviedol na pondelňajšej tlačovej konferencii analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly.
Vlani miera prerozdelenia dosiahla 39,34 percenta HDP.
Deň daňovej slobody sa posunul
Pod tohtoročný posun dňa daňovej slobody sa pritom podľa nadácie podpísali najmä tri faktory.
Deň daňovej slobody
Nadácia F. A. Hayeka vyhlasuje deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Metodológia výpočtu pritom ostáva po celý čas nemenná. Hlavný výpočet predstavuje podiel konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produktu v danom roku. Toto číslo je následne premietnuté na počet dní, ktoré musíme odpracovať, aby sme takpovediac splatili náš ročný účet za chod štátu.
Prvým je fakt, že verejné výdavky rastú rýchlejšie ako naša ekonomika. Vláda totiž pri zostavovaní rozpočtu vychádzala zo silnejšieho hospodárskeho rastu, aký je v skutočnosti, čoho výsledkom je vyššia miera prerozdeľovania v ekonomike ako vlani.
Ďalším rizikom pre úroveň prerozdeľovania v ekonomike sú rastúce výdavky samospráv, ktoré sú vyššie, ako očakával rezort financií. Rizikovým faktorom je tiež silný rast zamestnanosti, ktorý momentálne síce ekonomike pomáha cez rastúce odvody, ide však o dočasný jav. V prípade vypuknutia krízy to bude znamenať významné riziko a s rastom nezamestnanosti výrazne stúpnu aj verejné výdavky.
Ako ďalej vyplýva z prepočtov Nadácie F. A. Hayeka, čo sa týka daňového a odvodového zaťaženia priemerného zamestnanca, viac ako 55 centov z každého eura nákladov práce na Slovensku zhltnú povinné poistné odvody a dane.
Pri priemernej hrubej mzde prognózovanej Národnou bankou Slovenska pre tento rok na úrovni 1 080 eur a celkových mzdových nákladoch firmy na zamestnanca vyše 1 460 eur tak čistý príjem zamestnanca očistený od všetkých daní a odvodov dosiahne bezmála 655 eur.
