BERLÍN. Nemecká automobilka Volkswagen spolupracovala v 60. až 80. rokoch s brazílskou vojenskou diktatúrou, viedla čierne listiny vlastných zamestnancov s uvedením ich politickej orientácie, odovzdávala ich režimu a navyše umožňovala zatýkanie ľavicovo orientovaných pracovníkov priamo v továrni.
Informujú o tom televízne a rozhlasové stanice NDR a SWR a denník Süddeutsche Zeitung.
Zoznamy s menami odovzdávali štátu
"Bezpečnostná služba VW hrala politickú úlohu. Keď bol niekto členom odborov tak ako ja, tak bezpečnostná služba spracovala zoznamy s menami a tie odovzdala represívnemu aparátu," rozpráva sedemdesiatštyriročný Lucio Bellentani, ktorý vtedy pre Volkswagen v Brazílii pracoval.
Priamo v továrni bol člen zakázanej komunistickej strany zatknutý koncom júla 1972, následne bol dva roky väznený a opakovane podrobený mučeniu zo strany brazílskych bezpečnostných zložiek.
"Niekedy sa prebudím s krikom. Stane sa to vždy, keď sa cez deň zasadzujem za vyrovnanie sa s obdobím vojenskej diktatúry. Aj dnes v noci to tak bolo. Zdalo sa mi, že ma rovnako ako vtedy znova mučili," hovorí Bellentani, ktorého podľa jeho slov policajti bili už v areáli automobilky, čomu sa tamojšia bezpečnostná služba len prizerala.
Ide o chyby jednotlivcov, bráni sa Volkswagen
Volkswagen si k neslávnej kapitole svojich dejín nechal spracovať štúdiu od historika Christophera Koppera z univerzity v Bielefelde, ktorá podľa automobilky dospela k záveru, že za pochybenie mohli jednotliví zamestnanci.
Podľa firmy sa nenašli žiadne dôkazy svedčiace o inštitucionálnej spolupráci brazílskeho Volkswagenu s tamojším vojenským režimom.
Takýto výklad vtedajších udalostí ale paradoxne odmieta sám autor štúdie Kopper.
"Našiel som dôkazy, že bezpečnostná služba spolupracovala s tajnou políciou. A že o tom po celý čas bolo informované predstavenstvo brazílskeho VW aj jeho šéf," hovorí s tým, že bezpečnostná služba odovzdávala brazílskym zložkám informácie o protirežimne naladených zamestnancoch a ich činnosti.
Prípad riešia aj brazílske súdy
Prípadom sa zaoberá aj brazílska justícia.
Kolektívneho odškodnenia sa u nej domáha 12 bývalých zamestnancov nemeckej automobilky, ktorí tvrdia, že boli za vedomia Volkswagenu zatknutí v jeho továrni a následne mučení.
Ďalšie desiatky pracovníkov boli podľa žaloby vedené na čiernej listine.
Automobilka v Brazílii pôsobí od roku 1953 a zamestnáva tu približne 20-tisíc ľudí. V krajine vládla v rokoch 1964 až 1985 vojenská junta. Počas tejto doby prišli najmenej stovky ľudí o život a tisíce sa stali obeťou mučenia.
