BRUSEL, BRATISLAVA. Bola to jedna z najdiskutovanejších tém v Európskom parlamente. Hoci sa europoslanci právami vysielaných pracovníkov začali zaoberať ešte v marci 2016, konečné znenie smernice schválili až v apríli 2019.
Érsek prespávanie kamionistov v kabínach nepresadil Čítajte Nové pravidlá, podľa ktorých sa má riadiť práca a odmeňovanie napríklad kamionistov, musia štáty zaviesť do dvoch rokov. Po novom by už firmy nemali svojim vyslaným šoférom napríklad vyplácať minimálnu mzdu podľa štátu, cez ktorý prechádzajú.
Reforma cestnej nákladnej dopravy bola jednou z tém, pri ktorej sa v europarlamente výrazne angažovali aj europoslanci zo Slovenska. Ukázal to prieskum spravodajského webu Euractiv.sk, ktorý sa venuje Európskej únii.
Posledných päť rokov zastupovalo Slovensko v europarlamente 13 poslancov. V najbližších piatich rokoch by to malo byť o jedného viac. Ten však pribudne až po tom, keď Veľká Británia odíde z Európskej únie.
Kto sa najviac angažoval
V reforme cestnej dopravy sa zo slovenských europoslancov najviac angažovali Richard Sulík, ktorý je zároveň predsedom domácej opozičnej SaS, a Eduard Kukan. Ani jeden z nich do europarlamentu v nadchádzajúcich voľbách nekandiduje.
V celkovom počte pozmeňujúcich návrhov, individuálnych i kolektívnych, podaných k tejto téme bol Sulík tretí najaktívnejší spomedzi všetkých europoslancov. Pred ním boli len Jasenko Selimovic zo Švédska a Andor Deli z Maďarska.
Ak sa počet pozmeňovacích návrhov vydelí počtami poslancov, ktorí návrhy predložili, najviac ich podal Igor Šoltes zo Slovinska, na treťom mieste je Selimovic. A druhým najaktívnejším europoslancom bol pri takomto prepočte Kukan.
"Išlo o problematiku, ktorá sa týka našich dopravcov, pričom vyvolala vášnivé a veľmi dlhé diskusie. Ukázalo sa, že je tu deliaca čiara medzi novými a starými členskými štátmi," povedal Kukan.
Europoslanci začali cestnú nákladnú dopravu riešiť po tom, ako Nemecko ešte v roku 2015 zaviedlo pre dopravné firmy povinnosť platiť zamestnancom nemeckú minimálnu mzdu aj vtedy, keď krajinou len prechádzajú.
Rovnaké predpisy platia aj vo Francúzsku a v Rakúsku. Kým Francúzsko nové pravidlá zaviedlo v lete 2016, Rakúsko začiatkom roka 2017. Všetky prípady posudzuje aj Európsky súdny dvor. Ešte však nerozhodol.
Kamiónoví dopravcovia po novom v drvivej väčšine prípadov nebudú musieť svojim vodičom rátať čas, ktorý strávia v zahraničí. Napríklad, ak firma z Bratislavy bude potrebovať prepraviť tovar do Paríža, potrebuje prejsť nielen cez Rakúsko, ale aj cez Nemecko.
Doteraz firma musela vodičovi zaplatiť rakúsky, nemecký, ale aj francúzsky plat, vždy podľa času, ktorý vodič v krajine strávil.
Po europarlamente musí nové pravidlá schváliť ešte Rada Európskej únie. Stane sa tak zrejme až po eurovoľbách.
Sulík je najaktívnejší, málo návrhov dával Zala
Richard Sulík pracoval podľa štatistiky pozmeňujúcich návrhov zo všetkých europoslancov zo Slovenska najaktívnejšie. Analýza spravodajského webu Euractiv.sk ukázala, že Sulík podal viac ako tisíc pozmeňovacích návrhov.
Voľby do Európskeho parlamentu
- budú sa konať v sobotu 25. mája,
- Slovensko malo doteraz 13 europoslancov,
- po novom ich bude 14, ale štrnásty nastúpi až potom, keď Veľká Británia odíde z EÚ.
"Pozmeňovacie návrhy som podával ku každej jednej drobnosti, ktorá mohla byť napísaná lepšie. Ukazuje sa, že päť rokov som niečo robil. Bol som 24-krát tieňovým spravodajcom," komentoval Sulík analýzu.
Sulík podľa vydavateľa webu Euractiv.sk Radovana Geista predkladal väčší počet návrhov v spolupráci s niekým.
"Samo osebe to nie je zlé, dokonca to môže byť výhoda. Je to väčšia šanca na schválenie," dodal Geist.
Najviac pozmeňovacích návrhov Sulík podal v prípade prísnejších pravidiel kontroly získavania a vlastnenia strelných zbraní.
"Pred niekoľkými mesiacmi si Únia zaumienila bojovať proti terorizmu tak, že sprísni legálnu držbu zbraní. To je nezmysel, žiadny terorista si nepôjde najprv vybaviť zbrojný pas," povedal Sulík v októbri 2017.
Smernica podľa neho nemala nikdy vzniknúť, nakoniec ju však europoslanci prijali.
Kým Sulík už vo voľbách nekandiduje, druhý v poradí slovenských europoslancov, ktorí podali najviac pozmeňujúcich návrhov, Ivan Štefanec sa chce stať europoslancom opäť.
Za päť rokov podal Štefanec o 16 návrhov menej ako Sulík. Jeho doménou bola elektronická komunikácia, keď sa zakladal Úrad pre reguláciu elektronickej komunikácie.
Najmenej aktívnym poslancom bol podľa tejto metodiky Boris Zala. Podal len 139 návrhov.
Prečo si vybrali návrhy
Podávanie pozmeňujúcich návrhov si ako metodiku na skúmanie aktivity europoslancov zo Slovenska vybral samotný Euractiv.sk.
Poslanci Európskeho parlamentu však majú oveľa viac a rôznorodejších aktivít. Zahŕňa prácu v delegáciách, v rámci politických skupín, stretnutia s voličmi a záujmovými skupinami či napríklad neformálne stretnutia.
"Metodika, ktorá by chcela pokryť všetky tieto aktivity, by bola pravdepodobne extrémne komplexná. Narážala by na nedostatočný prístup k dátam, ktorý by prakticky znemožňoval porovnanie," napísal Euractiv.
