BRATISLAVA. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v minulom roku opäť zhoršila na úroveň 1,32 percenta z 1,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2017.
Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko, Juraj Kotian a Anetta Čaplánová.
Druhý rok v rade
Dlhodobá udržateľnosť sa zhoršuje druhý rok za sebou, tentokrát najmä pre nevyužitie priaznivého rozpočtového vývoja.
Šramko: Netuším, komu chce SNS pomôcť Čítajte A to rozpočtová rada do správy za minulý rok ešte nezahrnula negatívny vplyv zavedenia stropu dôchodkového veku, ktorý pozíciu verejných financií ďalej oslabí.
„Znamená to, že v strednodobom horizonte je potrebné prijať dodatočné opatrenia na strane príjmov alebo výdavkov, ktoré trvalo zlepšia saldo hospodárenia verejných financií vo výške približne 1,32 percenta HDP tak, aby dlh verejnej správy zostal pod hornou hranicou limitu na dlh vo výške 50 percent HDP v období najbližších 50 rokov,“ komentuje svoje zistenia rozpočtová rada.
Negatívny vplyv stropu dôchodkového veku pritom zhorší udržateľnosť verejných financií o ďalšie jedno percento HDP. Tento vplyv však bude zohľadnený až v správe za rok 2019.
V dôsledku opatrení vlády
„K zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti došlo druhý rok za sebou. Kým v roku 2017 prispeli k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti najmä faktory mimo kontrolu vlády, v roku 2018 sa dlhodobá udržateľnosť zhoršila najmä v dôsledku opatrení vlády,“ uviedol na margo aktuálnej správy rozpočtovej rady jej predseda Ivan Šramko.
Ako doplnila členka rozpočtovej rady Anetta Čaplánová, vláda tak vlani nedostatočne využila pozitívny vývoj verejných financií na rýchlejšiu konsolidáciu, hoci priestor na to bol.
Rozpočtová rada preto opäť pripomína nevyhnutnosť zavedenia záväzných výdavkových limitov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti totiž predpokladal, že práve tieto limity budú nástrojom na operatívne riadenie rozpočtu.
Ministerstvo financií ohlásilo ich testovanie, reálne zavedenie však možno predpokladať až v horizonte po nasledujúcej vláde, ak vôbec.
„Bolo by žiaduce, aby diskusia o podobe výdavkových limitov intenzívne pokračovala a po nevyhnutnom otestovaní možných variantov bol v krátkom čase predstavený legislatívny návrh na ich zavedenie,“ hovorí predseda RRZ Ivan Šramko.
Prezentované ciele nestačia
Podľa RRZ pritom ani ciele prezentované vládou v poslednom Programe stability, ktoré v nasledujúcich rokoch počítajú s vyrovnaným hospodárením verejnej správy, nebudú na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti dostatočné.
Tieto plány totiž predpokladajú do roku 2022 štrukturálny deficit na úrovni 0,2 percenta HDP, kým podľa rady by pre dosiahnutie stavu dlhodobej udržateľnosti bolo potrebné v rovnakom období dosiahnuť štrukturálny prebytok v objeme 0,5 percenta výkonu ekonomiky.
„Napriek tomu, že dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je hlavným cieľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vládou deklarovaný hlavný cieľ fiškálnej politiky, dokumenty vlády tento cieľ nezohľadňujú,“ dodal Šramko.
Ministerstvo financií sa spolieha na Brusel
Slovenský rozpočet budú držať na uzde aj európske pravidlá. Tvrdí to ministerstvo financií v reakcii na najnovšiu správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Správa rady totiž vychádza z hypotetického scenára, podľa ktorého nebude rozpočtová politika nasledujúcich 50 rokov ovplyvnená ďalšími vládnymi opatreniami. Európske pravidlá však ani v budúcnosti Slovensku nárasty deficitov cez nastavené limity neumožnia.
Rozpočtová politika Slovenska tak bude musieť v budúcnosti reagovať aj na rastúce náklady v súvislosti so starnutím populácie, aby sa do stanovených mantinelov rozpočet zmestil.
„Ako členská krajina eurozóny je Slovensko v strednodobom horizonte povinné dosahovať štrukturálny schodok na úrovni 0,5 až jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP). Touto cielenou hodnotou sa tak aj priebežne absorbujú očakávané náklady na starnutie populácie,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Ministerstva financií SR Alexandra Gogová.
Čo sa týka najbližších rokov, vláda svoje ciele stanovila v najnovšom programe stability. Podľa neho by Slovensko malo do roku 2022 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom verejných financií a malo by tak rešpektovať strednodobý cieľ v rámci európskych pravidiel.
„Cieľom ministerstva financií je udržať zdravé verejné financie a vyrovnané hospodárenie tak v tomto, ako aj v ďalších rokoch. Dôležitý je však v tomto kontexte aj ekonomický vývoj v Európe, situácia okolo brexitu a u našich najväčších obchodných partnerov,“ dodala Gogová s tým, že kľúčové pri zostavovaní rozpočtu na ďalšie roky budú tiež balíček opatrení, o ktorom diskutuje koalícia, ale aj požiadavky jednotlivých rezortov.
Závery správy sú alarmujúce, mieni OĽaNO
Opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) kritizuje vládu za ďalší pokles ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Závery správy rozpočtovej rady sú alarmujúce a každá vláda by sa mala odteraz správať už len zodpovedne, uviedlo vo štvrtok OĽaNO vo vyjadrení zaslanom médiám.
"Správa vystavila súčasnej vláde vysvedčenie a jasne ukázala, že jej známky sa od nástupu stále zhoršujú. Nepomohla ani jej rekonštrukcia," povedal poslanec hnutia Eduard Heger.
"Je to už tretia zlá sprava o verejných financiách počas jedného týždňa, čo len naznačuje, že sa ich stabilita rúca ako domček z karát," dodal poslanec.
OĽaNO vyčíta vláde, že nevyužila hospodársky rast na dostatočnú konsolidáciu verejných financií a tiež rizikový vývoj verejných financií v zdravotníctve. "Ďalší prepad si nemôžeme dovoliť, inak na to tvrdo doplatia naše deti," dodal Heger.
