Na lúke sa usilovne činia kravy. S tým, čo im nechutí, si poradia ovce. A čo nespasú ani tie, to dokončia kozy. Na ostrove sa voľne preháňajú aj kone. Zostavu dopĺňajú somáre a vodné byvoly.
Obrovské hlavové vŕby a vzácne duby dotvárajú obraz pôvodnej dunajskej krajiny, aká bola kedysi všade okolo životodarnej rieky. Hospodári aj v minulosti využívali ostrov ako pasienky.
Dobytok sem prepravili na loďkách a stáda sa tu pásli, kým neprišli záplavy. Pred
Nielen Knossos a Minotaurus, aj olivy sú z mytológie Čítajte záplavami ich previezli zasa do bezpečia na pevninu. Okrem toho tu sadili ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne či moruše.
Ľudia postupne prestali chovať a pásť kravy a lúky sa zmenili na rozľahlé polia. Lesní hospodári začali vysádzať topole. Potom postavili Gabčíkovo a zmizla krajina dunajských ramien.
Ako bonus pre obyvateľov zasypali aj rameno Dunaja pri Veľkom Léli (dnes súčasti obce Zlatná na Ostrove), aby ľudia mohli prejsť suchou nohou až na ostrov. Nakoniec sa tu nedialo už vôbec nič.
Ostrov zarastal zlatobyľou a náletovými drevinami. Staré vŕby a duby pod nimi úplne mizli. Aj s poslednými zvyškami pôvodnej dunajskej krajiny.
Zadusený ostrov
Tak vyzeral Veľkolélsky ostrov, keď si ho v roku 2006 adoptovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Adoptovalo si ho doslova.
O väčšinu pozemkov sa v reštitúciách potomkovia pôvodných vlastníkov neprihlásili, takže ich registruje Slovenský pozemkový fond.
Hlavová vŕba (zdroj: Jana Čavojská)BROZ si ich od neho prenajal.
„Na ostrov nás upozornili na Štátnej ochrane prírody. Hovorili, že je to cenná lokalita, ale ak niekto niečo neurobí, zadusia to tu invázne rastliny a zlatobyľ. Mozaika biotopov, aká bola tu, sa už inde pri Dunaji nedala nájsť,“ hovorí Silvia Halková z BROZ.
„Je to posledný zvyšok pôvodnej podunajskej kultúrnej krajiny, ktorej ekosystémy ovplyvnil človek len jemne, nie drsne. Neprebiehali tu veľké poľnohospodárske aktivity, aké vidno za hrádzou na pevnine. Bola to oáza pokoja."
Družstevníci tu nemohli hospodáriť, lebo ostrov periodicky zaplavovalo a nikdy nevedeli, či voda príde. Stále však zostalo dosť otvorenej trávnatej plochy a sem-tam mokradí po záplavách.
Ako ostrov vyčistiť od inváznych rastlín? Netreba vymýšľať nijaké novinky. A na zlatobyľ len kosenie nestačí. Odpoveď bola tá najjednoduchšia na svete: znovu na ostrov vypustiť kravy, kozy a ovce.
(zdroj: Jana Čavojská)„Začínali sme postupne. Museli sme skúšať to, čo už bolo dávno pri pasení kráv odskúšané, no my sme sa nevedeli starať o veľké stádo. V okolí nie je nikto, kto by to ešte vedel,“ vysvetľuje S. Halková.
Učili sa na vlastných chybách. Postupne zistili, že potrebujú mäsové plemeno, lebo s každodenným dojením je priveľa starostí. Takto stádo funguje na ostrove samo, akurát na zimu ho berú do maštale.
Len pôvodné stromy
Po rokoch fungovania projektu sa na ostrove obnovili biotopy. Spamätali sa staré stromy, usídlili sa tu vzácne druhy hmyzu. Pre tie má význam mŕtve drevo, ktoré na ostrove nechávajú, aj bútľaviny vo vŕbach. A dokonca aj lajná po zvieratách.
Nepôvodné druhy stromov, ako sú euroamerické rýchlorastúce topole, vyšľachtené na buničinu, by z ostrova mali postupne zmiznúť. Budú tu rásť len pôvodné vŕby, duby, biele a čierne topole.
Veľkolélsky ostrov (zdroj: Jana Čavojská)Niektoré duby majú viac ako štyristo rokov. V minulosti sa o ne ľudia starali, opätovne ich zrezávali, aby znovu vypučali. BROZ sprietočnil aj zasypané dunajské rameno. Na ostrov sa dnes dostanete už iba mostom.
„To vyhovuje rybám. Neneresia sa v silnom prúde Dunaja, ale práve v tíšine. Naukladajú ikry medzi plávajúce rastlinky a mlaď sa zdržuje v tichej prehriatej vode. Keď vyrastie, vráti sa do Dunaja,“ vysvetľuje S. Halková.
„Je to unikát. Inde sú dunajské ramená poodrezávané od hlavného toku Dunaja a rybári nemajú inú možnosť, len ryby vysádzať umelo, aby si mohli zarybárčiť.“
Spásanie a výletníci
K prírode sa na Veľkolélskom ostrove postupne pridali ďalšie činnosti. Aby ľudia spoznali pôvodnú dunajskú prírodu a aby to malo efekt aj pre miestnych, ktorí sú rozčarovaní z toho, akí sú tu zabudnutí a ako nemajú nič, iba Dunaj.
Možno v nich projekt prebudí záujem o chov hospodárskych zvierat a pasenie, kedysi také bežné. Preto teraz funguje pri ostrove kemping, kde môžu návštevníci prespať, sú tu prístrešky a zázemie, aby mohli prísť aj rodičia s malými deťmi.
Organizujú tu konské tábory a jednodňové školské výlety. Deti môžu ryžovať v Dunaji zlato, na lúkach hľadať hmyz, jazdiť na koni a piknikovať priamo v prírode pod obrovským stromom.
Silvia Halková (zdroj: Jana Cavojská)Najmä pre deti z mesta sú to jedinečné zážitky. V budúcnosti by malo pribudnúť informačné centrum v budove starej sýpky.
Samozrejme, pasenie a výletníci nie sú finančne udržateľné aktivity. Hoci kravy predávajú na mäso, čo je istý príjem, nedá sa hovoriť o nejakom zisku.
Činnosti na ostrove fungujú vďaka projektom z programu LIFE. Ochranárske združenie má ostrov prenajatý zatiaľ na dvadsať rokov. Nevie sa, čo bude potom. Radi by ho odkúpili.
Momentálne to však nie je možné, keďže pozemky sú v Slovenskom pozemkovom fonde.
S. Halkovú mrzí, že ostrov, ktorý je štyri v jednom – chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, ramsarská lokalita a chránená prírodná rezervácia – nemá vyriešené vlastnícke vzťahy tak, aby na ňom bola dlhodobo vyriešená ochrana prírody.
Riešenie vidí v tom, čo niektoré krajiny praktizujú už dávno: vo vykupovaní takýchto území do vlastníctva štátu. Ale k tomu sme na Slovensku ešte nedospeli.
(zdroj: Jana Čavojská)
