BRUSEL. Veľvyslanci členských štátov EÚ (COREPER) sa v piatok v Bruseli dohodli na kompromise ohľadom regulácie sporného plynovodu Nord Stream 2 bez toho, aby došlo k ohrozeniu samotného projektu.
Uviedla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje.
K dohode malo dôjsť v rámci diskusií zástupcov členských krajín k navrhovaným zmenám smernice EÚ o plyne.
Viac regulácie
Revidovaná smernica by umožnila Európskej komisii väčšou mierou regulovať výstavbu plynovodov z tretích krajín, čo sa týka aj plynovodu Nord Stream 2, ktorý má spojiť Nemecko a Rusko potrubím po dne Baltského mora.
Revidovaná smernica o plyne má zároveň za cieľ zaručiť väčšiu nezávislosť a suverenitu Európskej únie v oblasti energetiky, čo je zmyslom a podstatou budovania energetickej únie.
Neočakávaný zvrat
DPA upozornila, že ide o neočakávaný zvrat, avšak Francúzsko už vo štvrtok "prekvapivo" naznačilo, že návrh revidovanej smernice podporí.
Následný francúzsko-nemecký kompromis umožnil zavedenie niektorých podmienok EÚ, avšak bez toho, aby bol samotný projekt výstavby plynovodu ohrozený.
Kompromis podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ podporilo 27 členských krajín, keď proti bolo iba Bulharsko.
Nemecko a Francúzsko ukončili spor
Nemecký spolkový minister hospodárstva Peter Altmaier obhajoval projekt aj pre zmenu nemeckej energetickej politiky.
Formálnym kompromisom skončili Nemecko a Francúzsko spor o plynovod.
Altmaier podľa portálu FAZ.net potvrdil riešenie, ktoré sa dosiahlo v Bruseli. Podľa neho bude mať krajina, na ktorej území vyústi potrubie z Baltiku, na starosti reguláciu plynovodu.
Jej rozhodnutia však budú musieť vždy schváliť iné štáty EÚ.
Tým zostane Nemecku v mene EÚ rozhodujúca právomoc nad plynovodom Nord Stream 2.
Rozhodnutím sa dosiahlo, že sa nevydaril ďalekosiahly zámer Európskej komisie výraznejšie kontrolovať prevádzku plynovodu.
Nord Stream 2
Spolková vláda v minulosti opakovala svoj záujem na položení druhej línie plynovodu Severný prúd (Nord Stream 2).
Kancelárka Angela Merkelová bránila projekt ako dôležitý voči odporu východoeurópskych krajín vedených Poľskom, ako aj pred Spojenými štátmi.
Altmaier uvádzal, že projekt plynovodu je pre Nemecko dôležitý v dôsledku zmeny energetickej politiky krajiny, a tiež rozhodnutia skončiť v neďalekej budúcnosti výrobu elektrickej energie aj v tepelných elektrárňach.
Nemecko bude v tejto súvislosti podľa ministra potrebovať určitý čas viac zemného plynu, aby zabezpečilo dostatok elektrickej energie.
Pritom sa bude znižovať ťažba plynu zo západoeurópskych a severomorských, ako aj holandských ložísk.
Ruský plyn
Minister upozornil na to, že sa v Rusku ťažba plynu presunula na sever krajiny.
Preto sa vedenie plynovodu Nord Stream 1 z Ruska do Nemecka položilo na dno Baltického mora.
Táto téma sa spájala s bezpečnostno-politickými otázkami Ukrajiny.
Preto sa spolková vláda zasadzovala o to, aby sa Rusko zmluvne zaviazalo, že časť plynu bude zabezpečovať pre Ukrajinu.
Špekuluje sa o tom, prečo zmenilo Francúzsko svoj postoj k plynovodu tesne pred rozhodujúcim rokovaním EÚ.
Doteraz podporoval Paríž Nemecko, Holandsko, Rakúsko a ďalšie členské štáty EÚ v presadzovaní projektu Nord Stream 2.
Objavujú sa domnienky, že ho k tomu viedli protesty "žltých viest". Údajne by to mohol byť dôsledok, že ich Moskva podporuje.
Plynovod pod taktovkou Gazpromu
Plynovod Nord Stream 2 bude mať ročnú prepravnú kapacitu 55 miliárd kubických metrov plynu.
Náklady na jeho vybudovanie dosiahnu vyše 9 miliárd eur. Polovica dĺžky potrubia je už položená. Prvý plyn pritečie z Ruska do Nemecka koncom tohto roku.
Plynovod bude prevádzkovať predovšetkým ruský štátny koncern Gazprom.
Na projekte sa podieľa päť západoeurópskych spoločností. Sú nimi nemecké firmy Wintershall a Uniper, francúzsky energetický koncern Engie, holandsko-britský koncern Shell a rakúsky OMV.
