PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsil znovu si zabezpečiť kontrolu nad krajinou ničenou čoraz násilnejšími protestmi ponukou daňových úľav pre pracujúcich a penzistov.
Prezident vyzval na upokojenie po takmer štyroch týždňoch protestov, ktoré sa začali pre nesúhlas s rastom daní na palivá.
Mimoriadna situácia
Macron spravil, čo mohol. Zastaví protesty? Takú moc nemá ani on Čítajte Macron v pondelok vyhlásil "mimoriadny ekonomický a sociálny stav" a prikázal vláde, aby podnikla okamžité kroky na zmenu daňových pravidiel a ďalších opatrení, ktoré sa dotkli financií pracujúcich.
Prezident Francúzska reagoval na niektoré požiadavky protestujúcich a sľúbil opatrenia, ku ktorým patrí zvýšenie minimálnej mzdy o 100 eur od začiatku nového roka, zrušenie zdaňovania zárobkov za nadčasy v roku 2019 či požiadanie ziskových firiem, aby vyplatili pracovníkom nezdanené koncoročné odmeny.
Avizuje tiež redukciu zvýšenia daní pre ľudí s nízkymi dôchodkami.Neobnovil však osobitnú daň voči domácnostiam s majetkom nad 1,3 milióna eur a celkovo neohlásil radikálne zmeny a naďalej sa drží svojej vízie transformácie Francúzska.
Nikoho vraj nepresvedčil
Francúzsky prezident Emmanuel Macron svojím pondelkovým prejavom k národu nepresvedčil ľavicu ani pravicu, píše v utorok rfrancúzska tlač.
Medzi demonštrantmi navyše panuje pocit, že ich hlava Elyzejského paláca nevypočula, uviedol konzervatívny denník Le Figaro.
Denník Le Parisien označuje Macronov príhovor za "zatiaľ najzásadnejší okamih jeho päťročného mandátu" a pripomína, že hlava Francúzska so svojou rečou prišla až po týždňoch mlčania.
Centrista Macron sa podľa ľavicového denníka Le Monde síce rozhodol zmierniť záťaž, ktorú pre Francúzov predstavujú jeho reformy, ale zároveň sa nechce vzdať svojej politiky, ktorej verí a ktorú presadzuje od svojho príchodu do Elyzejského paláca.
"Ani raz sa nezmienil o nejakej zásadnej zmene a nespochybnil filozofiu svojej politiky, naopak trval na tom, že je potrebné pokračovať v transformácii krajiny prostredníctvom reformy štátu," uviedol denník.
Iba miernymi ústupkami podľa Le Monde
Macron riskuje, že protesty potrvajú. Le Figaro sa v úvodníku pýta, či už skôr oznámené upustenie od zvýšenia dane z pohonných hmôt a Macronov pondelkový prejav budú k zastaveniu revolty stačiť.
"Nejde už o politickú budúcnosť Emmanuela Macrona ani o jeho schopnosť zaviesť reformy ... V našich uliciach a mestách a na cestách vo Francúzsku sa hrá o našu demokratickú budúcnosť," konštatuje denník.
Omrvinky pre rozhnevaný dav
Pochybuje tiež, či Macronove reformy možno v súčasnej situácii považovať za trvalé. Le Monde píše, že ohlásené opatrenia považuje za nedostatočné ľavica aj pravica.
Zástupcovia žltých viest síce podľa neho ocenili Macronov prejav ako prvý pozitívny krok, všeobecne sú ale sklamaní.
Denník pripomína aj pondelkovú kritiku opozície - krajnej pravice i konzervatívnych republikánov, podľa ktorých nemôžu prísť daňové úľavy bez zníženia verejných výdavkov.
"Macron sa uspokojil s tým, že rozhnevaným Francúzom rozhodil pár omrviniek," citoval Le Monde poslanca Republikánov Erica Ciottiho.
Ľavica Macronovi opäť vyčítala, že je prezidentom bohatých, dodal denník.
Francúzsko po Macronovom prejave
Demonštrácie neutíchli ani po pondelkovom príhovore hlavy Elyzejského paláca. Na mnohých miestach Francúzska pokračujú blokády ciest na protest proti vláde Emmanuela Macrona.
Jeden z predstaviteľov hnutia žltých viest už podľa denníka Le Figaro apeloval na demonštrujúcich, aby v sobotu už piatykrát vyrazili do ulíc.
Hnutie ale nie je jednotné a ďalší jeho predstavitelia naopak vyzvali k prímeriu. "Teraz musíme túto krízu ukončiť, pretože nemôžeme stráviť zvyšok života na kruhových objazdoch," povedala umiernená zástupkyňa žltých viest Jacline Mouraudová.
K ďalším protestom proti reforme maturít, stredných škôl a mechanizmu nástupu na vysoké školy vyzval tiež študentský zväz. Ráno podľa francúzskej tlače demonštrovali študenti asi 170 lýceí po celej krajine. Zatiaľ ale nie sú správy o násilnostiach podobných tým z minulého týždňa.
