Spôsob, akým sa na Slovensku zrýchlene vymáhajú dlhy od ľudí, nemusí byť v súlade s európskou smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V rozsudku z 20. septembra to píše Súdny dvor Európskej únie (EÚ).
V prípade vymáhania nezaplatenej faktúry za paušál skúmal pravidlá vydávania platobných rozkazov na Slovensku. Ide o súdne rozhodnutie, ktorým súd prikazuje žalovanému zaplatiť nesplácanú pôžičku alebo omeškanú faktúru.
Takéto rozhodnutie sa vydáva v skrátenom konaní iba na základe toho, čo súdu predloží žalobca. Zvyčajne ide o banku, pôžičkovú firmu, telekomunikačného operátora či dodávateľa energií, ktorým klient dlhuje peniaze.
Platobný rozkaz nevydáva sudca, ale ním poverený vyšší súdny úradník. Spotrebiteľ sa proti nemu môže do 15 dní po doručení brániť takzvaným odporom, ktorý musí byť „vecne odôvodnený“.
Súdny dvor vyjadril pochybnosti nad celým súborom týchto pravidiel. V rozsudku napríklad naznačuje, že 15-dňová lehota môže byť prikrátka. Či to tak naozaj je, jednoznačne nepovedal, majú to rozhodnúť slovenskí sudcovia.
Ministerstvo spravodlivosti pre magazín PRÁVO denníka SME pripúšťa, že na rozsudok bude treba reagovať zmenou pravidiel platobných rozkazov, ale ani podľa oslovených právnikov nemusí ísť o významnú úpravu.
Zamotaný výsledok
Únijná smernica od členských štátov vyžaduje efektívnu súdnu ochranu spotrebiteľov pred nekalými obchodnými podmienkami v zmluvách na splátkový predaj či dátový paušál. Súd preto podľa nej musí automaticky preverovať férovosť podmienok, keď mu príde žaloba o zaplatenie dlžnej faktúry či nesplácaného úveru.
