BRATISLAVA. Ministerstvo financií zásadne odmieta tvrdenia strany SaS, že by dochádzalo k zvyšovaniu bremena pre pracujúcich. Nebudú platiť viac ako v súčasnosti, pacienti nebudú ukrátení.
Uviedol to tlačový odbor rezortu financií v reakcii na vyjadrenia strany SaS, ktorá tvrdí, že štát prenáša financovanie zdravotníctva na pracujúcich.
Snaha o stabilitu
"Všetky výdavky na zdravotníctvo platia zamestnanci a zamestnávatelia, či už priamo cez odvody na zdravotné poistenie, alebo nepriamo cez daňové príjmy štátu, ktoré sú následne použité aj na rozpočtovanie výdavkov na platbu za poistencov štátu," uviedlo ministerstvo.
Zmenu financovania zdravotníctva štátom rezort zdôvodňuje snahou o stabilitu. O celkových výdavkoch na zdravotníctvo chce hovoriť tak, ako je to štandardom vo všetkých ostatných rezortoch rozpočtu, ale aj v iných krajinách.
"Namiesto nezmyselného percenta za poistencov štátu sa chceme baviť o vecných oblastiach, ako lieky, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a iné, ktoré sú naozaj dôležité pre lepšie výsledky v zdravotníctve. Postup je v duchu revízie výdavkov na zdravotníctvo, ktorú sme nedávno zverejnili," ozrejmil rezort.
Vláda len doplatí, čo chýba, tvrdí SaS
Vláda chce podľa SaS preniesť ťažisko financovania slovenského zdravotníctva na odvody od ekonomicky aktívnych občanov.
Takýto zámer v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu vidí člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto.
Suma, ktorú štát zaplatí za svojich poistencov, podľa predsedu strany Richarda Sulíka výrazne klesá, má ísť o 16-percentný pokles.
Podľa poslankyne Národnej rady za SaS a členky zdravotníckeho výboru parlamentu Janky Cigánikovej vláda chce, aby zdravotníctvo nebolo financované z príspevkov od pracujúcich a nepracujúcich, ale naopak.
"Vláda povie, toľkoto má ísť na zdravotníctvo, počká si, koľko zaplatia pracujúci, a potom už len doplatí to, čo tam chýba," povedala. Vláda teda podľa nej namiesto znižovania odvodov občanov či zaťaženia pracujúcich len inam presúva financie, ktoré mohli zostať v zdravotníctve.
V tejto súvislosti chce SaS do parlamentu predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Jedným sa má zachovať štvorpercentná sadzba poistného za štátnych poistencov.
Druhá zmena spočíva podľa Cigánikovej v znížení zdravotných odvodov pre pracujúcich o jedno percento - "pol percenta zamestnanec, pol percenta zamestnávateľ". Doplnila, že na tieto kroky je v zdravotníctve potrebných 300 miliónov eur.
Peniaze by SaS získala z rezervy štátneho rozpočtu a rozpočtu ministerstva obrany.
Odbory upozorňujú na nedostatok financií
Na nevhodné nastavenie rozpočtu rezortu zdravotníctva upozorňuje aj Lekárske odborové združenie.
"Zníženie poistného za poistencov štátu o takmer štvrtinu (249 miliónov eur) reálne ohrozuje zabezpečenie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia," uviedol predseda odborového združenia Peter Visolajský.
Združenie sa obáva, že vzhľadom na schválený rozpočet bude nevyhnutné aj v roku 2019, aby štát dodatočne dofinancoval rezort zdravotníctva. Svedčí o tom podľa neho aj stanovisko Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Bremeno financovania zdravotníctva štát v neprimeranej miere prenáša na pracujúcich obyvateľov aj podľa oboch súkromných zdravotných poisťovní na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že budúci rok má byť v zdravotníctve historicky najviac peňazí.
Celkové príjmy sa predpokladajú vo výške 5,04 miliardy eur s medziročným rastom 234,8 milióna eur. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer) ide o významný nárast celkových výdavkov, ktoré majú smerovať k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a chcú pokračovať aj v zefektívnení celkového systému.
Návrh rozpočtu prináša aj nový spôsob platby za poistencov štátu. Po novom štát určil pevnú sumu, koľko na budúci rok za štátnych poistencov zaplatí, má ísť o 960 miliónov eur. Napriek tomu, že celkové zdroje v sektore medziročne rastú, štát na budúci rok zaplatí za svojich poistencov menej.