Zamestnávatelia varujú, že takto pripravené zastavenie starých exekúcií nepomôže tomu, aby sa dlžníci vrátili z čiernej ekonomiky na legálny trh práce.
Exekúcie staršie ako päť rokov, v ktorých sa za uplynulý rok a pol nepodarilo vymôcť viac ako 15 eur, sa majú zastaviť. Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo očakávaný návrh, o ktorom politici hovoria od predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami v roku 2016.
Od ich sľubov a aj neskorších plánov sa výrazne líši, pretože nepomôže spotrebiteľom s dlhoročnými exekúciami, ktorí dlhy nevládzu platiť.
Zastavenie exekúcie totiž ani sčasti nevymaže pohľadávku, veritelia ju budú môcť naďalej vymáhať. Bezprostredne po zastavení starej exekúcie môžu dať návrh na úplne novú exekúciu dlhu.
Zákon dokonca dlžníkom priťaží, pretože im sťaží cestu k osobnému bankrotu. Náklady na zastavenie exekúcií - pôjde o milióny eur - majú platiť veritelia, hoci oni ich zastavenie nevymysleli a zväčša sú proti. Proti návrhu Zákona o ukončení niektorých exekúcií prišlo 288 pripomienok, z toho 165 zásadných.
Ťažko odhadovať, ako sa s nimi ministerstvo spravodlivosti popasuje. Zákon totiž kritizujú aj ministerstvá financií a hospodárstva, píšu, že je zle pripravený.
Generálna prokuratúra varuje, že po prijatí zákona sa zníži vymožiteľnosť práva v krajine, a má pochybnosti o ústavnosti celého mechanizmu zastavovania exekúcií.
Magazín PRÁVO denníka SME sa pokúsil zo zákona, pripomienok a individuálnych rozhovorov s predstaviteľmi bánk a telekomunikačných operátorov zostaviť prehľad toho, komu a v čom zastavenie exekúcií pomôže a kto na tom naopak najviac stratí.
Dlžníci – spotrebitelia
Zastavenie sa podľa odhadov Slovenskej komory exekútorov dotkne exekúcií začatých v rokoch 1996 až 2014. Ide takmer o tri milióny exekúcií, ktoré sa dotýkajú asi 950-tisíc fyzických osôb.